Veľkonočné perníčky

Blížila sa piata hodina popoludňajšia, a vonku už sa začínalo smrákat. Poznáte to, marec, za kachle vlezie, apríl, ešte tam budem. Najlepší čas niečo upíct, obzvlášť keď má na veľkonočný pondelok prísť tá susedovie banda koledníkov,


Standa s malým Pepíkom, Richard s veľkým Jaromírom, šilhavej Jožin z vedľajšej dediny a staraj vožrala Břetislav

A možno aj ďalšie, ako napríklad malá Adélka. Z tý jediný ma aspoň nebolí prdel, keď koleduje. No nič. To som odbočila od tmavýho podvečera. Je to šialený, som tu už ďalší - skoro jarný - večer zase sama, chlap na šichte, tetka od vedľa odišla do Prahy a kamošky majú svoj program. Jediný, kto tu občas zamilovane zaštěbetá je staraj Sejkora za oknom. Takže ma nezbejvá nič iné, než aby som si ako tá jedna holka zlatá z malý český dediny nejako príjemne skrátila čas, no nie? A ako inak než typicky domácemu ženskejma pracema, že?

Ale inak už som si na tú častú samotu celkom zvykla

Niekedy mám síce chvíle, že to priamo nenávidím, niekedy si to ale naopak viem pekne užívať. A to aj práve teraz - rozhodla som sa, že nateraz odložím všetky svoje spline a nebudem sa trápiť kravinama, a že si to pečenie perníkovejch zajačikov poriadne užijem. Pustila som si moju obľúbenú hudbu a točila sa tanečne okolo kuchynský linky len tak v košieľke a nohavičkách. Bola to sranda. Doma teplo a za oknom zima. Nikde nikto. Pripravovala som si na stôl posledné suroviny na pečenie. Oblíkla som si kuchynskú zásteru priamo na to spodná bielizeň, haha! Tak takto pošahaně som ešte nikdy nepiekla. Ešte, že ma nikto nevidí! Než som do toho všetkého definitívne strčila ruky, tak som sa išla rýchlo mrknúť na hodiny, koľko že to vlastne presne je ... hm, ako sa vráti môj Frajer, tak ešte zbejvá cca 2 a pol hodiny, takže pohoda, to stihnem.

Múka na dosku, cukor, tuk, vajce, perníkový korenie, citrónová kôra, mlieko, med atď ... a už to išlo

Jé, a ešte trochu rumu predsa! Dala som si pri tom malého rumovýho panáčika, len tak pre lepšiu náladičku. Konečne som ruky zaborila do tý masy surovín a začala sa v tom patlat. Išlo to z tuha a bola to celkom fuška. Hnietli som to poctivo, aby som to všetko rukami prepracovala v hladký cesto. A pri tom si spievam a pokyvuju bokmi do hudby, keď v tom hlasno buchol dvere. "Haló, kto je tam? To si Ty, Milan? "Vykríkla som prekvapením. Áno, bol to Milan. A že prej mali poruchu nejaký linky vo fabrike a dostali povinný voľno, pretože bola odstávka. A čo že to prej ako robím (?), Reval na mňa z chodby. Došiel do kuchyne, až si ma zrazu všimol, ako stojím u tý linky. Neviem, čo to do neho vošlo, ale asi ho ten pohľad na mňa, stroho odeté děvuchy v zástere, ktorá sa samým hnetením klope (alebo skôr ktorý sa samým hnetením klopú kozy), ruky strceny v ceste, musel hrozne vzrušiť ...

Neverili by ste, ako žena, ktorá hnetie nejaký cesto a je priamo "v tom", môže bejt v taký chvíli úplne bezmocná

Chápete, nemôže len tak rýchlo vylítnout, niečo podať alebo odstrčiť alebo tak, pretože by si predsa úplne zasr ... opatlala tými rukami od cesta celú domácnosť. A teraz to príde ... Milan ku mne pristúpil zozadu. Cejtila som, ako sa ku mne prikradol pomaly, podľa všetkého bol soustředěnej a nejaký vyvzrušenej alebo čo ... ako sa ma zozadu dotkol, prešla mnou elektrická vlna alebo tak niečo. Objal ma a stlačil mi spredu kozy. Začal mi je hniesť ako ja to cesto, a čím viac a dlhšie mi je hnietli, tým menej som ja bola schopná pokračovať v miesenie cesta. Cejtila som, ako sa mu začína čosi klubov v rozkroku. Jeho vták mi vyrastal zozadu priamo medzi nohy a ja z toho pocitu začínala týct. "Milan teraz nie (!), Nevidíš, že robím cesto? Pracujem, nevšim si si? Tak ma nechaj, potrebujem to dorobiť! No tak nechaj ma, hovorím! "Čím viac som do neho hustili, nech prestane, tým viac ho to bavilo ma provokovať a dráždiť. Nehovorím, že sa mi to nepáčilo, len ma to proste v tej chvíli prišlo taký nevhodný - u toho cesta. Už ste niekedy počuli, aby si to niekto rozdával pri miesení cesta? To znie dosť blbo ... pchať! Bozkával mi zo strany ucho a krk a jemne ma do neho hrýzol. Začínali sa mi podlamovať kolená a mráz mi jazdil od hlavy až dolu a späť. Pravou rukou mi prešiel cez pravý prsník a zašiel mi zo strany pod zásteru. Chvíľu ma hladil po bruchu, a potom mi zišiel rovno do rozkroku. Začal mi hladiť cez nohavičky kundičku a pri tom silno vzdychal. Bola som totálne vlhké. "Ježiš Milanom prestaň, toto sa nedá vydržať!" Vzdychala som, skôr už len tak z princípu. Nevedela som, čo robiť. Nemala som ani silu umejt si tie ruky od cesta, navyše som bola v tesným objatí Milana, kterej sa proste chlapsky rozhodol, že ma teraz, tu a pri tom prereže a basta. Bola som z neho totálne rozrobená. A Milan bol pekne vyhecovanej.

Ako mi siahol prstami do mojej sladký vlhký a krásne oholený mušličky, a vyskúšal či som už otvorená a pripravená na prijatie jeho vtáka, tak bolo jasné, že sa už dlho neudrží

A tiež že nie. Stiahol mi zozadu nohavičky, svlíknul si nohavice aj so spodkama a začal mi ho strkať pod zásterou do kundičky. A ja furt ruky v tom ceste, no len si to predstavte! No šialený! Boli sme navyše v nejakým blbým uhle alebo čo, furt mu nešlo ho do mňa strčiť a ja len cejtila jeho vlhkej žaluď, ako mi jazdí okolo stydkejch pyskov a tak a mohla som sa z toho pocitu zblázniť ... až sa jednoducho Milan rozhodnu, že sa s tým nebude srať, tú zásteru zo mňa strhol, zložil mi podprsenku, takže som bola úplne nahá a sprosto a jednoducho ma prirazil k linke, ohol si ma cez ten dosku a vrazil ho do mňa. Rukami som akurát tak stihla pohnúť dopredu pred seba a oprieť sa o dlaždičky predo mnou, hrudník, teda lepšie povedané moje kozy mi zašiel do toho lepkavýho cesta, a plieskal do neho s každým Milanovým prírazov ...

Tahle naša súlož moc dlho netrvala

Bolo to totiž hrozne intenzívne a Milanov vták do toho búšil ako o závod, bola to proste pumpa, ktorá sa veľmi rýchlo chystala k prudkýmu vylievať. Moja kundička bola ako v siedmym nebi, užívala som si kazdy Milanov prírazov a nemohla sa nabažiť toho pocitu, že ho cejtim v sebe a kozy mám zapustené v lepkavým ceste. Ten výstrek čo potom prišiel bol jeden z najsilnejších, čo som kedy s Milanom zažila. Semeno zo mňa potom vytejkalo ešte desať minút. Úplná škoda materiálu.

To boli prvé perníčky v živote, ktorý som uhnětla vlastnými kozama. A ako chutili! Koledníci si ich nemohli vynachváliť a prej ako že je pečiem, že lepší ešte nejedli. Haha J, ti keby vedeli! Radšej som si nechala to unikátny tajomstvo šéfkuchára len a len pre seba, a už sa nemôžem dočkať najbližších Veľkej noci, pretože nech bude Milan chcieť alebo nie, donútim ho, aby mi to zase tak skvelo robil ako tento rok! Nie je nad poriadny chlapský péro vsunutý v mojej prcině priamo pri pečení!

Veľkonočné perníčky


Zdieľajte tento článok prostredníctvom sociálnych sietí:

Diskusia a skúsenosti

Pridaj komentár

Pridaj komentár

Povinné položky