Bije ma a ponižuje. Aj tak ho stále milujem ...

Láska nás niekedy zaslepí tak, že si pokojne vezmeme človeka, ktorý nám postupne urobí zo života peklo. "Moje sebavedomie nikdy nebolo vysoký. Pár vzťahov som si síce prežila, ale skončili skôr, než poriadne začali.


A tak som na tú pravú lásku stále čakala, "začína rozprávať Pavla

"Bol o šesť rokov starší a imponoval mne snáď úplne všetkým. Kolegovia ho vnímali ako spoľahlivého, cieľavedomého a priateľského človeka. O tom, že je to všetko len maska, nikto z nich vrátane mňa nemal samozrejme ani tušenie. A tak keď ma pozval prvýkrát na rande, myslela som si, že to musí byť nejaký vtip alebo stávka ... S Petrom som zažívala taký malý zázrak. Náramne sme si rozumeli a správali sa ako pobláznenie pubertiaci. Keď ma potom na našej dovolenke vo Francúzsku požiadal o ruku, myslela som, že už je to sen ... Neváhala som ani sekundu a padla mu okolo ramien. Scénka ako z nejakej telenovely. Lenže realita je o niečom inom, a tak tu môj príbeh happyendom nekončí, ale poriadne začína ..., "zveruje sa Pavla.

Prvé rany

Svadba dopadla na výbornú. Bohužiaľ to bola prvá a vlastne aj skoro posledná vec, ktorá nám ako manželom vyšla. Petr zrejme dospel k názoru, že som sa nestala len jeho ženou, ale aj majetkom. A tak aj so mnou začal zachádzať .... Všetko muselo byť podľa neho. A keď náhodou nebolo, bolo zle. A začalo to gradovať. Často si uľavoval tým, že udrel do niečoho, čo mu prišlo pod ruku. Bohužiaľ vrátane mojej tváre ...

Miesto radosti bolesť

Nevedela som, prečo je taký, ale povedala som si, že ho musím niečím výrazne prekvapiť. Veľmi som si priala bábätko. Peter ale o dieťati nechcel zatiaľ ani počuť. Vraj si chce užiť ešte pár rokov pokoja. Lenže kvôli zdravotným problémom som musela prestať brať antikoncepciu, a tak som spoliehala na Petra. Keď mi ale jeden mesiac vynechala menštruácia, vedela som, že sa niečo deje. Za dva dni som uvidela na tehotenskom teste dva prúžky a skákala som radosťou. A nemohla sa dočkať, až to Petrovi oznámim ... Prišiel domov so skvelou náladou, a tak som si myslela, že by tú správu mohol aj lepšie predýchať. Ale to bola veľká chyba! Namiesto sladkého bozku som na tvári zacítila ostrú bolesť. "Ty ku ..., to ti ako mám veriť, že je to moja?! Hovoril som ti predsa jasne, že žiadneho uřvaného parchanta nechcem! "Stála som tam ako obarená - a nemohla uveriť tomu, čo od svojho milovaného počujem. Potom sa zobral a praskol dverami. Keď som sa spamätala, išla som sa opláchnuť. Pohľad do zrkadla ma vydesil. Pod prúdom sĺz som videla, ako mi tvár okolo ľavého oka začína sfarbovať do modra ...

Brucho ako ochranný štít

Zažila som snáď najhoršiu noc svojho života. Hrozne moc som si dieťa priala, ale strach, že by som o Petra kvôli tomu mohla prísť, bol asi väčší. Bola som rozhodnutá, že keď si to bude želať, pokojne pôjdem na potrat. Len aby to bolo medzi nami v poriadku ... Domov sa vrátil až na druhý deň. S kvetinou, darčekom a veľkú ospravedlnením ... Odpustila som mu. A celkom sa mi uľavilo. A úplne najviac, keď mi povedal, nech si to dieťa nechám. Na boľavú tvár som okamihu zabudla. Bola som zas šťastím bez seba. Lenže rodinná idylka netrvala moc dlho. Hádky, výčitky a výbuchy, bohužiaľ, neprestali. Petrovi stačila sebemenší zámienka a bol oheň na streche. A na mojej tvári pristávali ďalšie facky. Prečo? Potrebné pre takú banalitu, že cez víkendy si prial obed presne na dvanástu, ako keby som bola nejaká vývarovňa pre hasičov. Vykríkla som na neho, že normálny chlap ženu - navyše tehotnú - nebije, vysmial sa mi s tým, že tieto scestné názory mám z tých debilné seriálov. Že život je o niečom inom ... Samozrejme, že niekde vzadu v hlave som mala uloženú informáciu, že domáce násilie je trestné a že len stačí tú skrytú surovosť nahlásiť, zveriť sa s ňou niekomu. Lenže moje pudy boli viac materské, a nie pomstivé. Našťastie moje rastúce brucho Petra od ďalších rán odradilo ... Napriek tomu svoje záchvaty hnevu neovládal. Keď vychladol, zase sa ospravedlňoval sa a sľuboval. A ja zas odpúšťala ... Žila som totiž v naivnej nádeji, že ten malý tvor vo mne všetko zmení. A hlavne, že sa Petr absolútne zmení.

Pomanutý žiarlivec

Narodila sa krásna a zdravá dcérka Lucinka. Peter bol náležite pyšný. Vyzeralo to, že všetko je zase v poriadku. Lenže šestonedelia bolo pre mňa veľa náročný. Bola som psychicky aj fyzicky vyčerpaná a do toho Petrov opätovný teror. Kolíková plač Lucy ho totiž vytáčal. "Toto sa nedá vážne vydržať! To si matka? Urob s tým niečo! "Zareval a odišiel si k rodičom na pár dní oddýchnuť. O tom, či zostával naozaj u nich alebo niekde inde, som ani nepremýšľala. Mala som starostí dosť. Keď sa vrátil, snažila som sa, aby všetko fungovalo. Aby bolo upratané, navarené ... Jedine tak som mala relatívnu istotu, že nebude zas zbytočná hádka. Ale on si rovnako niečo našiel. Trebárs to, že som stále ešte nedokázala zhodiť tých 15 kíl po pôrode. "Pozri sa na tú herečku, ako po deťoch vyzerá! Dokázala by si to taky, len by si nesmela byť tak lenivá! "Alebo keď som s ním odmietala spať. A čím viac ma do sexu nútil, tým viac som strácala chuť. Na naše krásne a nežné milovanie, ktoré sme prežívali na začiatku, som mohla len spomínať. Navyše Petr za mojimi výhovorkami hneď videl niečo iné. Začínal ma podozrievať z nevery. Prišlo mi to smiešne a absurdné. Niekoľkokrát denne mi volal, kde som a čo práve robím. Raz som sa odmietala so susedom na chodbe a Peter sa práve vracal domov. Aj keď samozrejme išlo len o nevinný rozhovor. Vedela som, že bude zle. Len čo sme zavreli dvere od bytu, násilím dcérku zavrel do izbičky. Jeho rev ale chudinka rovnako musela počuť. Silou ma natlačil k stene a pod krkom ma zovrel tak pevne, že som myslela, že to sú moje posledné sekundy. Celý rudý na mňa reval: "Ak na niečo prídem, poriadne to schytáš, to si pamätaj!". Ešte pol hodinu po tom som sa klepala. Ale snažila som sa hlavne upokojiť celú roztrasenou Lucinku ....

Stále mlčím

Dnes už sú Lucince tri roky a nebyť jej, neviem, ako by som to všetko zvládla. Už niekoľkokrát som mala chvíle, kedy som si hovorila, že to nemám potrebné. Zbalila som sebe a Lucke pár vecí a bola rozhodnutá odísť. Ale nakoniec som si to rozmyslela. Ani neviem, kam by sme vlastne išli. Veľmi skoro som si totiž uvedomila, ako som na Petrovi závislá - nielen finančne, ale aj psychicky. Pre Lucinku je skvelým otcom, a to je predsa najdôležitejšie, nie? Len trpím, že často býva svedkom našich hádok. A dúfam len, že jej snáď nikdy neublíži ...

Bráňte sa!

Domáce násilie je fyzické, psychické alebo sexuálne násilie medzi blízkymi osobami, ku ktorému dochádza opakovane v ich súkromie a tým skryto mimo kontrolu verejnosti. Intenzita násilných incidentov sa stupňuje a vedie k strate schopnosti včas tieto incidenty zastaviť a efektívne vyriešiť narušený vzťah. Väčšinu obetí domáceho násilia sú ženy, pričom páchateľmi sú zvyčajne ich súčasní aj bývalí partneri.

Stretli ste sa s tým, že vás partner ponižuje, nadáva vám, zastrašuje, bráni vám v kontakte s rodinou či priateľmi, kontroluje, vyhráža vám, núti vás k sexu alebo vás fyzicky napadá? Pokiaľ ste odpovedali kladne na niektorú z uvedených možností, môže sa u vás jednať o domáce násilie.

Pamätajte, že nikto nemá právo vás biť, ponižovať alebo nútiť k niečomu, čo odmietate. Nemáte sa za čo hanbiť. Vina je len a len na strane násilnej osoby!

Hoci sa vám môže zdať, že vaša situácia je bezvýchodisková, riešenie existuje. Ak sa obrátite na niektorú zo špecializovaných poradní pre obete domáceho násilia, pomôžu vám tam zabezpečiť vaše bezpečie a nájsť riešenie.

Bije ma a ponižuje. Aj tak ho stále milujem ...


Zdieľajte tento článok prostredníctvom sociálnych sietí:

Diskusia a skúsenosti

Pridaj komentár

Pridaj komentár

Povinné položky