Manžel je skrblík. Jeho správaním trpí celá rodina

Hovorí sa, že najhoršie partner, akého môžete mať, je žiarlivec, násilník alebo alkoholik. Ja by som k tomu pridala ešte jednu vlastnosť. Nikdy si neberte držgroš, ktorý by si pre korunu nechal koleno vŕtať.


Oproti menovaným vlastnostiam sa to môže zdať malicherné. Ale manželovo šetřílkovství asi našu rodinu privedie do blázinca.

Hovorí sa, že najhoršie partner, akého môžete mať, je žiarlivec, násilník alebo alkoholik

Ja by som k tomu pridala ešte jednu vlastnosť. Nikdy si neberte držgroš, ktorý by si pre korunu nechal koleno vŕtať. Oproti menovaným vlastnostiam sa to môže zdať malicherné. Ale manželovo šetřílkovství asi našu rodinu privedie do blázinca. Je to vlastne moja chyba, že som si mnohých varovných signálov nevšimla už v čase chodenia. Ale je to rovnaké ako s každou inou vlastnosťou. Keď je človek zamilovaný, má ružové okuliare a nedostatky a chyby svojho náprotivku jednoducho nevidí alebo nechce vidieť.

Pravdou ale je, že sa človek s vekom mení, a keď si spätne vybavujem počiatky nášho vzťahu, oproti dnešku to nebolo vlastne nič

Bolo krátko po revolúcii, ja aj môj budúci muž sme boli chudobní študenti, a tak sme každú korunu šetrili obaja. Je fakt, že si vlastne vôbec nevybavujem situácii, kedy by ma na niečo pozval alebo za mňa niečo zaplatil. Nie, že by som sa chcela nechať vydržiavať, ale príde mi pekné, keď chalan pozve svoju slečnu do kina alebo na zmrzlinu.

Ale my sme vždy všetko išli fifty fifty a alebo dokonca na korunu presne podľa toho, koľko kto minul

Ak som si dala v reštaurácii drahšie jedlo ako Mirek, tak som si ho musela zaplatiť. Skôr ma vtedy ale zarážalo, že nedával skoro nikdy prepitné a alebo tak smiešne malé, že som sa za neho hanbila a radšej ešte doplácala zo svojho. Po pár rokoch chodenia sme dospeli až k svadbe. Dneska si s iróniou hovorím, že neprotestoval len preto, že ju skoro celú zaplatili moji rodičia, ktorí vydávali jedinú dcéru. Zvláštne je, že práve sobáš ako keby v Mirkovi spustil jeho doteraz utajované skrblíkovství. Nestačila som sa čudovať.

"Musíme šetriť, budeme mať rodinu, tak je potreba mať niečo nasporené," začalo to

S tým som samozrejme súhlasila. Mirek však "šetrenie" poňal vo veľkom štýle. Založil nám neúrekom bankových účtov, najrôznejších sporenia a poistiek. Ani som sa v tom všetkom nevyznala, postupne sme ale mesačne dávali stranou toľko peňazí, že nám skoro nič nezostalo na bežné výdavky.

"Tak sa uskrovni, zbytočne utrácíš," bola jediná odpoveď, keď som ho upozornila, že koncom mesiaca budeme jesť asi suché rožky

Až s oneskorením som si hovorila, že asi bola chyba prezradiť si navzájom výške platov a posielať ich celé na spoločný účet. Nezostala mi tak ani koruna pre seba, Mirek mal o všetkom dokonalý prehľad a akonáhle by suma na účte na korunu presne nesedela, bolo by zle.

Situácia sa ešte zhoršila, keď sa nám krátko po sebe narodil syn a dcéra

Mirek absolútne nechápal, že deti stoja toľko peňazí! "A prečo si si ich teda robil, s tým si snáď musel počítať, že deti jedia a obliekajú sa, preboha," vyšla som na neho raz. Vraj je moc rozmaznáva a seba taky. Nakoniec to došlo tak ďaleko, že si vzal na týždeň dovolenku, bol so mnou doma a pozoroval, ako sa starám o domácnosť.

Nie, že by snáď pomohol!

Len sedel pri stole s blokom a ceruzkou alebo za mnou chodil, kamkoľvek som sa pohla, a čo chvíľu nespokojne vzdychol, keď mal pocit, že niečím plytváme - čo bolo skoro neustále. Potom mi urobil prednášku, kde všade ešte môžem ušetriť. Najhoršie bolo, že na materskej som s tým nemohla vôbec nič robiť, pretože do práce chodil on, a tak si z tej pozície osoboval právo o peniazoch rozhodovať.

Dneska je synovi 16 a dcére 15

Sú to síce dobré deti, ale stále deti v puberte - a teda v tom najhoršom období, kedy otcove reči o plytvanie a šetrenie absolútne neberú. Realita je taká, že sa za neho hanbí, a ja už mnohokrát taky. Môj muž chodí po meste v tom nejodrbanějším oblečení, ako keby bol bezdomovec. Vraj nepotrebuje nové, stačí mu jedny nohavice a dve košele a ďalší si kúpi, až sa toto zničí. Že má predraté lakte a na nohaviciach záplatu, je mu fuk. Najhoršie je, že ľudí si potom ukazujú na mňa, nie na neho. Jeho vlastná žena ho nevie obliecť!

Dcéra vo svojom hanby došla tak ďaleko, že keď ho s partiou spolužiakov stretla v meste, robila, že ho nepozná!

Ešte horšie jej je vysvetľovať, že jej nemôžem kúpiť nové tričko len tak, raz za čas pre radosť. Proste na to nemám, pretože sporenie prehltne drvivú väčšinu našich výdavkov. Syn chodí do atletického oddielu a ja každý víkend tŕňa, ako zaplatíme tých pár korún, ktoré po ňom chcú ako cestovné na preteky. Manžel, namiesto aby ho podporoval v tak peknom koníčku, by bol najradšej, keby deti len sedeli doma a čítali si knižky z knižnice, pretože to vyjde len na stovku za rok.

Pred týždňom došlo k scéne, po ktorom som sa zariekla

Že táto situácia sa musí rázne vyriešiť, inak sa všetci čoskoro zbláznime. Mala som narodeniny a cez manželov odpor som si vymohla, že pôjdeme na večeru do reštaurácie. Prehltla som jeho výkriky, že je to zbytočné plytvanie, keď môžem uvariť doma, pominula fakt, že som rodinu pozývala ja (z pracne našetrených peňazí z občasných prémií v práci), a chcela si večer užiť.

Bohužiaľ sa to nepodarilo

Na zvedavý dotaz detí, čo mi Mirek kúpil, odvetil, že darčekom je predsa to, že ideme spoločne do reštaurácie. Nie som Hamoun, ale kvôli blbé kyticu by ho neubudlo! Vrchol ale nastal, keď sme si ja s dcérou chceli objednať čaj. Manžel čašníkovi povedal, nech prinesie dva hrnčeky, ale len jeden sáčok, že si ho vylúhuje napoly a zaplatíme iba za jeden. Čašník to odmietol a môj muž reagoval hysterickým záchvatom, ktorý zakončil slovami, že v takejto reštaurácii jesť nebude. Zobral sa a jednoducho odišiel a nás tri tam nechal sedieť.

Deti mi v šoku povedali, že by sme sa snáď mali rozviesť, a verte, že v tej chvíli by som toho bola schopná!

Mirek sa nám ani neospravedlnil, ešte sa cítil ukrivdený, že ho nechápeme. Mám z toho všetkého pocit, že by potreboval pomoc psychológa, pretože jeho správanie mi nepripadá normálne. Skúšala som s ním porozprávať, ale on nemá pocit, že by bolo niečo zle, myslí si, že to robí pre naše dobro. Alebo to aspoň tvrdí. Ale ja a deti máme presne opačný dojem. A ak to takto pôjde ďalej, neviem si predstaviť, ako by sme to ďalej vydržali.

Manžel je skrblík. Jeho správaním trpí celá rodina


Zdieľajte tento článok prostredníctvom sociálnych sietí:

Diskusia a skúsenosti

Pridaj komentár

Pridaj komentár

Povinné položky