Rozhádali sme sa kvôli voľbe prezidenta. Doteraz to medzi nami visí

Historicky prvá priama voľba prezidenta vzbudila vlnu emócií po celej krajine. Spočiatku mi to prišlo úsmevné, ale to som ešte netušila, že kvôli rozdielnym názorom na to, kto by mal byť budúci hlavou štátu, bude dusno aj v mojom vzťahu.


Rozhádali sme sa kvôli voľbe prezidenta. Doteraz to medzi nami visí

Ja ani môj priateľ sa o politiku nijako zvlášť nezaujímame, asi ako ktorýkoľvek iný bežný Čiech či Češka. K voľbám sme vždy pravidelne chodili, zvyčajne som sa aj zhodli na tom, ktorú stranu voliť.

O to viac ma prekvapilo, keď Jakub už niekoľko týždňov pred prvým kolom voľby úplne jednoznačne prehlásil, že bude voliť Miloša Zemana. "Ale prosím ťa, ty taký pravičiar?" Smiala som sa, lebo mi to k nemu nejako nešlo. On na to odpovedal, že Zeman je medzi tým "panoptikum" jediná osobnosť a že inú voľbu nevidí.

Ja som bola naopak od začiatku rozhodnutá dať hlas Karlovi Schwarzenbergovi, pretože z môjho pohľadu je zas tou osobnosťou on. Nejako sme to vtedy ale rezervovali ak téme sa znovu vrátili až niekoľko dní pred prvým kolom.

Hádka prišla nečakane

Sledovali sme v televízii jednu z predvolebných debát, kde pán Zeman opäť perlil. "To mi povedz, ako môžeš takovýho arogantného narcisa voliť," prehodila som. Jakub ale vyletel ako čertík z krabičky. "Tak sa pozri na toho svojho kniežaťa, ako tam zas chrní!" Ani jedno nebol asi tvrdenie, podľa ktorého by sa mal volič riadiť, ako rozbuška k hádke to však stačilo.

Sama neviem, kde sa to v nás vzalo, pretože nikdy sme také veci neriešili, ale ten večer sme sa pohádali ako snáď ešte nikdy. Do postele sme šli obaja napružené a miesto bežného zaspávanie v objatí sme ležali chrbtom k sebe každý na svojej strane postele. Vedela som, že Jakub nespí, rovnako ako on to vedel o mne, ale ani jeden nič nepovedal.

Hlavou sa mi preháňalo všetko možné

Mala som zlosť na seba, že sa kvôli takýmto veciam vôbec hádame, ale čím ďalej tým viac aj na Jakuba, že má názory, ktorým vôbec nerozumiem. Dusno medzi nami bolo aj ráno. Nakoniec som pre pokoj oboch navrhla, že sa o tejto téme nebudeme radšej vôbec baviť. Jeho to ale ešte viac popudilo!

"To je vidieť, že nemáš žiadny poriadny argumenty, inak by si sa o tom chcela baviť. Ale nemáš čo povedať, však ... "posmieval sa mi, až mi bolo do plaču. V tejto atmosfére sme sa potom vydali voliť. Keď sa Zeman a Schwarzenberg dostali do druhého kola, mala som na jednu stranu radosť, na druhú som si v duchu hovorila, že pre našu domácnosť je to tá najhoršia varianta.

Druhé kolo nás ešte viac rozdelilo

Ak som si však myslela, že tých štrnásť dní nejako vydržíme a potom sa tomu zasmejeme, tak som sa pomýlila. Kampaň pred druhým kolom sa zvrhla a naše správanie úmerne tomu tiež. Svoje odhodlanie robiť mŕtveho chrobáka som vzápätí porušila, pretože to, čo Jakubov favorit predvádzal, ma proste nadvihlo zo stoličky.

"Fakt nechápem, ako človek ako ty môže chcieť za prezidenta toto," povedala som mu. Nasledovala hádka ešte oveľa horšia než tá predchádzajúca. Nepamätám si, čo všetko sme na seba vytiahli, ale v skratke Jakub kričal, že volím "Kalouskova podržtašku, ktorému ide len o to, aby sa dostal k ďalšiemu majetku, a že mi zrejme imponujú zlodeji," a ja jačala, že niekoho, kto žobre o podporu u komunistov a kampaň založí na lživých obvineniach, môže voliť iba rovnaký bezcharakterný krivák.

Nakoniec som sa hystericky rozplakala a zamkla sa v spálni a Jakub nocoval na gauči v obývačke. Potom sme spolu týždeň skoro neprehovorili. Doma sme sa stretávali až večer, obaja sme sa snažili, aby sme spolu boli čo najmenej, spať sme pod rôznymi zámienkami chodili každý v inú dobu. Modlila som sa, aby to už bolo konečne za nami.

Úplne sme sa odcudzili

Potom sme odvolili av sobotu za úplného mlčania sledovali v televízii výsledky. Našťastie sa Jakub neznížil k tomu, aby sa mi smial, keď bolo jasné, že vyhrá Miloš Zeman. Ale to, že nepovedal nič, bolo snáď ešte horšie. Ja som z toho bola oveľa viac zlá, než by som si kedy myslela. Keď som počúvala prvý prejav novopečeného prezidenta z volebného štábu, bolo mi do plaču."No, asi má národ to, čo si zaslúži ..." povedala som len ticho a išla radšej preč. Odvtedy uplynul už viac ako týždeň, ale náš vzťah je stále poznačený. Uvedomila som si, že naposledy sme spolu spali pred tou prvou hádkou ešte pred prvým kolom voľby!

Teraz už spolu síce hovoríme, ale jednoducho je to divné. Neviem, čo cíti Jakub, ale pripadá mi, že u neho je to hlavne zlosť, aj keď neviem prečo - on by mal byť spokojný, ako to dopadlo, a nad ostatné sa už povzniesť. Ja cítim hlavne smútok. Ako kvôli výsledku, ktorý je pre mňa obrovským sklamaním, tak kvôli tomu, čo to s nami urobilo.

Rada by som si s Jakubom o tom prehovorila, ale pri akomkoľvek náznaku sa sarkasticky zmraští a povie:

"Chcela si, aby sme sa o tom nebavili, tak nebudeme." A ma potom úplne prejde chuť na nejakú rozumnú debatu. A tak vedľa seba ďalej tak nejako fungujeme, ale ako by medzi nami bol múr. Neviem, ako to prelomiť. Začínam mať strach, že už to nepôjde vrátiť. Nikdy by ma nenapadlo, že politika je niečo, čo by nás mohlo tak rozdeliť.

Rozhádali sme sa kvôli voľbe prezidenta. Doteraz to medzi nami visí


Zdieľajte tento článok prostredníctvom sociálnych sietí:

Diskusia a skúsenosti

Pridaj komentár

Pridaj komentár

Povinné položky