Služba kamarátke

Keby sa tých štyroch niekto opýtal, prečo sa tu spolu dnes večer zišli, dosť možno, že by ani jeden nedal priamu a otvorenú odpoveď. A pritom tu nič tajného nebolo. Dokonca ani nič, čo by sa priamo hovoriť nesmelo, alebo nehodilo.


Keby sa tých štyroch niekto opýtal, prečo sa tu spolu dnes večer zišli, dosť možno, že by ani jeden nedal priamu a otvorenú odpoveď

A pritom tu nič tajného nebolo. Dokonca ani nič, čo by sa priamo hovoriť nesmelo, alebo nehodilo. Ale jednoducho sa to nehovorilo. Snáď to je podobne, ako keď sa muž so ženou pripravujú na prvé spoločné milovanie, na prvý sex. Obaja vedia, čo sa chystá, prečo sú práve tam, kde sú a obaja o to stojí. Obaja sú skúsení a poznajú všetky technické i anatomické náležitosti toho, čo sa bude diať. Dohodli sa na tom a teší sa z toho. Sú nedočkaví. Vie, že dnes odhodí zábrany a skrývačka. Obrazne i doslovne. A predsa ani jeden ani druhý tú chvíľu nepokazí a nepredbehne dej, ktorý sa chystá. Keď on hovorí jej, ako sa teší, hovorí o jej vôňu, chuť, dotykoch, hebkosti pokožky, o tom, ako hreje ... Ona spravidla len mlčí, usmieva sa, pritakáva, oplatí dotyk ... Má to svoje pravidlá, a tá nie samoúčelná.

Ale iste, ako už bolo napísané, obaja vie, prečo tu sú

Čo sa bude diať. Veď ona už sa len trasú vzrušením pri pomyslení, až ju on rozopne podprsenku (vyberala pre neho tú naj ...), až mu konečne zájde do lona pod bielizeň a vezme do dlane, čo doteraz len cítila na brušku pri vzájomnom objatí. Neteší sa na to dokonca o nič menej ako on. A on? Predstavuje si jej teplo a hebkosť na svojom nahom tele, sníva si o jej šiju a krivke chrbta. Odhaduje, ako mu padne jej zadoček do dlaní, až si ju bude zozadu brať. A keby ona mohla jeho predstavy sledovať, nadšene by súhlasila.

A teraz zas späť k našim štyrom

Tým štyrom. Vlastne sú to dva páry, Vlaďka s Romanom a Martin s Petrou. Už sa poznajú. Nie dlho, ale za to celkom dobre. Všetkým je ľahko po tridsiatich, sú sympatickí, celkom úspešní, majú deti, domov, spokojný život a sú za to radi. Je logické, že si rozumejú a dnešné stretnutie by malo vyvolávať radosť zo vzájomného stretnutia. Ten pocit, keď vieme, že nás čaká príjemný večer v spoločnosti niekoho milého.
Bude sa klábosit, rozprávať, diskutovať, vtipkovať, Skromný jesť a piť ... Lenže ono vzbudzuje omnoho viac pocitov. A sú to pocity blízke, dokonca nápadne podobné tým, ktoré spolu zažívajú muž a žena z predchádzajúceho odseku. Nie, nepôjde o neveru. Prinajmenšom nie v tom zmysle, ako sme zvyknutí o ňu premýšľať. Aj keď, prečo to čitateľovi nepriznať, Petra sa už celkom teší na to, až na jazyku ucíti Romana. Vedzme, že dnes večer sa jej tá predstava vyplní a to za nadšeného súhlasu Martina aj Vladka.

Vlastne to bola hlavne Petra, kto stojí za dnešným stretnutím

S Vladko sa pozná z práce. Bola tam nová, ale padli si do oka. A náhoda tomu chcela, že keď zas raz spolu vyrazili na dámsku jazdu mestom, zviezol je do prvého baru práve Roman, ktorý končil v práci o niečo neskôr. Vtedy sa Petra prvýkrát stretla s Romanom. A zapáčil sa jej. Nie snáď ako muž jej srdca. Svojho Martina mala rada, ale Roman ... Dala by si s nim povedať, prečo by si to nepriznala? Ostatne to hneď za tepla povedala vládcov. Čo bolo pôvodne skôr lichôtky jej vkusu na mužov, to sa počas večera a noci začal rozvíjať. Dievčatá už mali naviaty. Neboli opité, to nie, ale zábava bola, to zas jo. A ako večer postupoval, Roman sa Petre v hlave usadzoval pevnejšie a pevnejšie. Naozaj na neho dostávala chuť a Vlaďka to na nej videla. Ťažko to mohla nevidieť pri frekvencii nepriamych aj priamejšie otázok na jeho schopnosti milenca. Došlo to tak ďaleko, že pri jednej takejto otázke prepukla Vlaďka miesto odpovede v záchvat smiechu.
"Sorry, to je asi dosť veľká blbosť sa ťa na toto pýtať, čo?" Previnilo sa na ňu Petra pozerala.
"Ale nie, ma to neva. Pokojne rovno povedz, že sa s ním chceš vyspať. "
Stále ešte bojovala so smiechom.

"No tak to sa ale akosi nehodí, že ..." skoro sa Petra pohoršila.
"Hodia - nehodí ..." Vlaďka sa odmlčala av očiach ju zaiskrilo.
"Tak chceš ho, alebo nie?"
"No ... nebyť práve tvoj ... ale nie, to by som ti nikdy neurobila! Ani keby šukal ako pánboh, "uisťovala Vlaďku.
"Tak čo o to, keď pekne poprosíš, kľudne ti ho požičiam."
"Len nechaj bejt. To by som ťa chcela vidieť, keby si nás pri tom chytila. "
"Tak ale o tom reč nie je. Aj keď pochybujem, že za tú dobu, čo sme spolu, som jediná ženská, na ktorú si siahol, "premýšľala nahlas. "Takže ako čakať, ktorá bude ďalší, radšej si ju vyberiem sama. Zatiaľ sa mi vždy vrátil, tak prečo by sa nemal vrátiť práve od teba. A hádam, že ty mi ho nepokazíš. "

Petra sedela proti vládcom a pozerala na ňu doširoka otvorenými očami

Ešte pred momentom to bola ona, kto prekračoval konvencie a teraz toto.
"Tak to je teda slovo do bitky," zaznelo. "Si to nechám prejsť hlavou, jo?" Získavala čas.
"Len nechaj!" Zubila sa Vlaďka "A až ťa to zas chytí, stačí povedať." Žmurkol na ňu sprisahanecky.
Lenže, ako hovorí známa fráza:
"Reči sa vedú a voda tečie."
A tak ubehol mesiac, dva ... Dievčatá sa stretávali v práci a párkrát si spolu zase vyrazili. Ale o Romanovi sa už nehovorilo. Aspoň nie viac, ako by bolo treba. Lenže to neznamená, že sa na ten rozhovor zabudlo. To vôbec nie. Vlaďka dokonca na ten hovor myslela viac, ako Petra.
Už boli s Romanom spolu dlho. A bola za to rada. Zamilovanosť prešla v lásku a priateľstvo. Ukázalo sa, že spolu vedia vybudovať fajn domov pre seba aj deti a vôbec je im spolu dobre. Len tá vášeň ...
Tušila, dokonca bola presvedčená, že si Roman občas ochutná inú samičku. Spočiatku ju to pomyslenie hnevalo, ba aj zvažovala, či by si to nemala overiť. Ale ako šiel čas, jej pohľad na vec sa menil. Videla ostatné kamarátky, ako sa im rúca vzťahy a rodiny. Ako zostávajú s mužmi, o ktoré by si ona neopierala ani metlu, len preto, aby "neublížili deťom".

A potom sa z tých stretnutí vracala domov, kde ju čakal Roman

Vždy pozorný chlap, ktorý sa postaral o ňu aj o rodinu. Muž, ktorý ju nikdy neponížil, vždy ju rešpektoval a bol na neho spoľahnutie. Jej najbližší priateľ a milenec, ktorý ju vedel potešiť. A pomaly ju prestávalo trápiť, či si niekedy na služobnej ceste priberie do postieľky spoločníčku. Ak áno, na ich vzťahu to evidentne nič nemenilo, tak prečo sa tým zaoberať. Časom to dokonca prijala za fakt, aj keď pre neho nikdy nedostala iný dôkaz, než svoje vlastné domnienky. S trochou nadsadenia ju začalo robiť dobre, že jej manželovi občas rada podrží hocijaká mladší a objektívne krajšie, ako je ona, ale on sa vždy ráno zoberie a vráti sa k nej. Patrí len jej, žiadne iné, hoci by sa tá iná akokoľvek snažila.
A tak sa aj pristihla, že predstava Petry, jako ju Roman predvádza, zač je toho lakeť, jej vôbec nie je proti mysli. Dokonca jej to začalo lákať. Pomaly sa prestávala čudovať, čo to do nej vtedy v noci vošlo a naopak začala spriadať myšlienky, ako by sa to dalo urobiť.

Bol teplý piatkovej podvečer, keď je Roman zase raz vyložil na námestí pri bare a zmizol za najbližšou križovatkou.

"Rovnako ti ho závidím," zasnene vyhlásila Petra.
"Prečo, Martin sa o teba poriadne nestará?"
"Ale jo. Ale vieš ... "
"Čože? Nie je to ono? "
"Ale joooo ... Ale on je taký nežný ... to je fajn, ale občas by som potrebovala ... no ... vieš čo?" Krútil sa Petra ako dážďovka.
"Myslíš poriadne ojazdené?" Vyprskla Vlaďka smiechom.
"No len sa smej." Štuchol do nej na oko nahnevane. "Ale fakt je, že Roman vyzerá, že by to vedel."
"Jo, to by vedel." Lakonicky potvrdila Vlaďka. "Ojeda pokojne aj teba, ak chceš. Tá ponuka stále platí. "
"Ak si nedáš pokoj, zoberiem ťa za slovo," zavrčala skoro dozretie Petra.
"Zober, len mám jedinú podmienku. Chcem Martinovo povolenia. Nie som zvedavá na to, že budem kút pikle za jeho chrbtom. "

Úprimne povedané, bola presvedčená, že tým to skončí. V ničom sa nepomýlili toľko, ako v tomto. Večer to bol dlhý a vína vypili veľa. Ale keď sa nad ránom lúčili, bolo všetko dohodnuté. Vlaďka sa stále ešte musela sama pre seba usmievať, keď si spomenula, čo všetko sa dozvedela. Petrou zas kĺzalo sladké tŕpnutia, keď si v hlave kreslila, čo všetko jej Vlaďka prisľúbila.

Na mieste činu

Malý hotel kus od mesta. Martin s Petrou si vzali veľké apartmán, Roman s Vladko bežný dvoulůžák. Prečo zbytočne vzbudzovať otázky. Dohoda bola jasná a stručná. Upiekli ju dievčatá a mužskí na ňu bez vytáčok pristúpili. U Martina sa to čakalo, u Romana síce tiež, ale rovnako si z neho Vlaďka doteraz uťahovala, ako rýchlo a ochotne získala jeho súhlas.
Petra dnes večer bude predhodenie Romanovi. Toť krátka definícia toho, čo sa malo udiať. Stane sa to v apartmáne Martina a Petry a za dohľadu zvyšných dvoch. Ako sa ukázalo, bol to dosť možno Martin, kto mal z dnešného večera najväčšiu radosť. Už dlho si s Petrou doma spriadali fantázie, ako ju požičia inému mužovi. Dnes sa to uskutoční. Vlaďka bola oproti tomu hlavne zvedavá. Stručne povedané tešili sa všetci.

Ako to teda dopadlo?

Bolo už vlastne druhý deň ráno, keď sa Vlaďka s Romanom zdvihli na odchod.
"Tak na raňajky, jo?"
"Jasne! Trebárs v deväť? "Upresňoval Martin.
"Tak jo. Pekne sa vyspite! "Popriali spoločne Petre a Martinovi a zaklapla za sebou dvere. Zakvačila sa do Romana a zamierili si to chodbou k sebe na izbu. Roman uťahaný a spokojný, Vlaďka nadržaná s blaženým úsmevom na perách. Pôvodne bola rozhodnutá na Romana skočiť ešte tú noc, ale ako k tomu došlo, rozmyslela si to. Budú tu ešte jeden večer a už teraz bolo všetkým jasné, že ho opäť strávia spolu. Namiesto toho zo seba len vyzliekla oblečenie ako had kožu a ako sa Roman vrátil zo sprchy, už pod perinou pravidelne oddychoval.
V apartmáne to nebolo o moc iné. Snáď len s tým rozdielom, že Petra bola vyzlečený už dávno a do sprchy išli obaja. Dnes v noci si splnili sen. A ten sen bol v skutočnosti ešte opojnější, ako keď si ho sami nechávali zdať. "Ďakujem" pošepkal Martin Peter, keď už obaja boli v posteli. Pobozkal ju na šiju. O pár desiatok sekúnd neskôr obaja spali.
Čo všetko sa teda udialo ten večer? Bolo toho veľa. Z časti to, čo bolo plánované, z časti potom veci nečakané, hoci dosť možno predvídateľné.

V apartmáne

Keď Roman s Vladko dorazili na ôsmu hodinu do apartmánu, čakal je len Martin. Počkal, až sa obaja usadili, nalial do pripravených pohárov siekt a přiťukli si.
"Tak môžeme začať?" Počkal s otázkou, až prehltnúť prvý dúšok.
"Len do toho!" Vyzvala ho Vlaďka.
Martin z ľahkej zaklopala na zavreté dvere spálne. Kľučka sa pohla a dvere sa otvorili dokorán. Do izby vstúpila Petra. Omotaná len dlhú osuškou, voňala vodou a mydlom. Nebolo treba slov, aby bolo všetkým jasné, že prišiel TEN okamih.

Roman mlčky pokynul ku koberci, na ktorom ešte pred chvíľou stál konferenčný stolík

Teraz tam bolo prázdno. Práve to bolo javisko dnešného večera. O niekoľko sekúnd neskôr Petra odložila uterák a na Romanov pokyn si ľahla nahá s pokrčenými kolenami na chrbát doprostred toho priestoru. Prsia sa jej rozliala do strán a klin otvoril očiam všetkých prizerajúcich. Vtedy sa v nej niečo zlomilo. Prijala úlohu samica k obskočení a po zvyšok večera v nej zotrvala. K svojej úplnej spokojnosti a úplnému uspokojenie.

Ako prvý sa na nej podpísal Roman

Splnil jej, o čo ho prostredníctvom Vladka poprosila. Ostatne, Vlaďka ho požiadala ešte o viac, než si sama Petra trúfla. Petra si priala "divoko pomilovať". Avšak od Vladko dostal Roman pokyn Petru ojazdené a ošukať. A to splnil do bodky. Najskôr si ju podrobil. To keď zostal sedieť vedľa Vladko na pohovke, prehodil nohu cez nohu a nariadil Petre, aby sa tešila sama, pred očami všetkých ostatných. Až keď sa jej prsty leskli vzrušením, rozhodol sa zapojiť do deja.
Urobil to tým nejpřímočařejším možným spôsobom. Stiahol zo seba nohavice, tričko, zaklekl medzi Petřina stehná, raz dvakrát ju prešiel prstom, nasadil a zašiel do nej. V ten moment Martin len na sucho preglgol a Vlaďka zacítila prvý kvapku vlastného vzrušenia.
V prvom kole bol uvážlivý a neponáhľal. Petra pre neho bola rekvizitou a pomôckou. Neponižoval ju, to by nikdy žene neurobil. Venoval ju len toľko pozornosti, aby si ju nastavil, ako potreboval. A Petra postupne prijímala ten pre ňu nový spôsob hry. Skončil to opäť s rozmyslom a uvážene. Pritlačil jej prsia k sebe, zašiel medzi ne a dorážal tak dlho, kým jej po brade a krku nestekal kvapky semena. Nie preto, že už to nevydržal, ale preto že to tak proste chcel. Martin ani Vlaďka nehovorili. Pozerali na to divadlo a čakali druhé dejstvo.

Prišlo hneď, bez prestávky

Roman sa sklonil k Petre a niečo ju pošepkal. Len súhlasne zahučal. O chvíľku neskôr už predvádzali šesťdesiat deviatku. On bol hore a Petru si doslova vychutnával. Vlaďka sa musela pousmiať. Ako dobre ho poznala. Vedela, že toto príde. Miloval chuť ženy, bez nej by ho sex netešil.
Netrvalo to dlho a situácia sa zmenila. Všetci pochopili, prečo tá predohra, kedy Petra slúžila len ako nástroj na ukojenie. Roman bol znovu plný sily, ale vďaka predchádzajúcemu uvoľnenie získal aj výdrž. A Petra až teraz dostávala presne to, o čo si povedala. Bola to vlastne exekúcie. Martin sedel neschopný slova a neveriacky sa díval, ako mu kamarát obrába manželku. Mal pocit, že ho to vzrušuje viac, než keby ju teraz ojížděl on sám.

Vlaďka oproti tomu zažívala niečo celkom iné

Jej vzrušenie totiž pomaly a iste prerastala pýcha. Bola na neho jednoducho pyšná. Pôvodne si nebola istá, či predsa len nebude trochu žiarliť. Predstavovala si, že to bude také porno na živo a Roman tam bude hrať jednu z hlavných rolí. Občas mala tie nemravné filmy rada, čo by nie. Snáď to zvládne. Chcela to vyskúšať, stálo jej to za to. Ale dopadlo to úplne inak. Prišlo jej až neskutočne sexy pozorovať svojho muža, ako plní to, o čo ho sama požiadala. On totiž nepáchal neveru s jej kamarátkou a už vôbec nehral porno. On jej preukazoval službu.

Plnil jej želanie

Prvé kolo bolo len prípravou, aby mohol splniť to, o čo bol požiadaný. Teraz už to bola Petra, kto bol ten hlavný. Presne tak, ako si o to povedala, tak bola obrábaná. Roman si ju podrobil, ale pritom si strážil, aby to bola hlavne ona, kto si to užije. Nasadil tempo, ktoré bolo len o fúz rýchlejší, než to, ktoré by dokázala udávať ona.
Nechcel, aby si pripadala mimo hru, aby bola len ako kus mäsa. Manipuloval s ňou rázne a nekompromisne, ale pritom ohľaduplne as citom. Bol to skôr výraz autority, než dominancie. A Petra si to naozaj užívala. Bolo to pre ňu krásne nové, opustiť po rokoch rolu Martinove princeznej a stať sa románovej samicou.
A tak tam Vlaďka sedela, nohu cez nohu, bola nad vecou a pozerala sa, ako jej muž plní kamarátke jej tajné sny. Bola mu za to vďačná. "Tak takto z neho bude odvařená každá, čo sa mu dostane do rúk. Len sa pozrite, čo mám doma, "bežalo ju hlavou. A ako by ju Petra počula. Teraz už značne vysilený, ale predsa len zdvihla hlavu a na moment sa na nej zadívala.

V tom pohľade bolo veľa vecí. Vlaďka čítala chtíč, vďaku i obdiv ... usmiala sa na nej a výmenou jej poslala bozk vzduchom. Snáď práve to bol ten posledný impulz, ktorý doviedol Petru k prvému vrcholu toho večera. Bol intenzívne a tichý. Prsty škriabala po koberci a po lícach sa jej kotúľali slzy.

Ani vtedy nevypadol Roman z role

Zostal ohľaduplný rovnako ako autoritatívne. Po niekoľkých desiatkach sekúnd, ktoré jej doprial k vydýchnutie, ju opäť donútil vrátiť sa k ich pôvodnému tempu, či už chcela, alebo nie. Ani na okamih ju neopustil a hnal ju ďalej. Zas bola hračkou v jeho dlaniach, znovu si ju prírazov podroboval a dával ju pocítiť, kto tu vedie. Posledné dejstvo už tak dlho netrvalo. Všetko má svoj čas a nič sa nemá preháňať. Znovu to bol teda on, kto cielene a vedome ukončil celú tú hru. Ležala pod ním na chrbte a nechala sa plieniť, ale až na poslednú chvíľu mu z očí vyčítala, čo sa chystá urobiť.

Nečakala to, nevedela vlastne ani prečo, ale považovala to za čosi, čo sa nerobí nikomu inému, než vyvolených. Myslela, že to bude na bruško, alebo si ju snáď na poslednú chvíľu otočí a ona mu nastaví zadoček. Bola by ochotná mu pokojne poslúžiť aj jazykom a pery až do konca. Ale on sa rozhodol urobiť sa do nej a v nej. Poznamenal si ju tak a ju to potešilo. Ešte pár desiatok sekúnd boli spolu spojení, ako vykĺzol. Pobozkal ju na pery, potom ešte na čelo. Zdvihol sa, obliekol a prisadol si späť k vládcom, ktorá sa mu spokojne a majetnícky schúlila do náručia. Teraz už bolo na Martinovi, aby sa o Petru, ktorá tu ležala na chrbte a oddychovala, postaral.

A práve tu končí veci plánované a začínajú veci nečakané. Martin sa skutočne postaral. Úplne nečakane. Namiesto aby jej pomohol späť na nohy, priklakol k nej a zašiel do nej, ešte oveľa prudšie, než pred tým Roman. Chudák Petra len vyvalila oči a vykríkla bolesťou. Tak veľmi ju to prekvapilo. A nebola sama. Toto nečakal nikto.
Netrvalo to dlho a situácia akoby sa vrátila do východzieho bodu. Zas tu Petra ležala na chrbte, uprostred koberčeku. Vzduch len voňal o trochu viac sexom, ako pred tým a hoci to možno nebude znieť úplne decentne, je dobré prezradiť, že Petra za sebou mala ďalší vrchol av sebe dávku semena navyše. Potom stačila krátka sprcha a už sedeli okolo stolíka, všetci štyria. Bola otvorená ďalšia fľaša sektu. Martin a Petra sa Chúlili k sebe a bolo im očividne pekne.

"Nemáme vás tu teraz nechať o samote

" Ponúkla Vlaďka.
"To naozaj nie! Sme radi, že vás tu máme. "
"No jasne, nebyť vás, nebolo by nám teraz tak pekne," doplnila Petra Martina.
Nebolo vlastne až tak celkom neskoro. A napriek tomu sa zvyšok večera niesol v pokojnom, takmer ospalom duchu. Rozprávali si, ako obyčajní dobrí priatelia. Prebrali deti, príbuzných ...
Proste fajn večer s priateľmi, ktorý končí až niekoľkú fliaš vína skoro nad ránom, keď už všetci zaspávajú uprostred vety. A presne taký bol. Teda vlastne bol by, keby Martin ľahko pred polnocou ešte nepřehnul Petru o stôl a pred očami Vladko a Romana ju znovu neojel. Inak sa tomu povedať nedalo. Ale to bolo tak jediné vybočenie z vopred schváleného scenára. S trochou nadhľadu by sa dalo napísať, že v porovnaní s úvodným divadlom, to ani nestálo za reč.

Deň po tom

"Jéj, dobré ráno!" Zavýskla Petra len čo uvidela Vlaďku, ako za sebou zatvára dvere izby.
"Aj tebe? Čo že sama? "
"Martin dorazí za moment, ešte sa palicou. Aspoň ti môžem poďakovať. "
"Mňa? Snáď Romanovi, nie? Tiež sa ešte palicou, budeš mu to môcť povedať sama, "zazubila sa a mrkla na Petru.
"Jemu taky, zaslúžite si to obaja."
"Tak vieš čo? Povieme si to, až pri tom budú aj chalani, jo? "A podnietiť Petru na cestu k stolu.
....

"Jo! Tiež by sme sa mali ospravedlniť, "dodal ešte Martin.
"Za čo prosím ťa?"
"Nooo, za tamto, potom ... Však vieš. Ale my si jednoducho nemohli pomôcť. "
"Na mňa to nehádžte! Ja o tom moc rozhodovať nemohla, "durdila sa na oko Petra.
"Jo, ty myslíš, ako si jej to urobil večer ešte raz?" Smial sa Roman.
"Prečo sa ospravedlňovať? Náhodou ... docela vám to pristalo. "
"Ale mohli sme počkať, aby sme vás tým neuvádzali do rozpakov," skúšala to ešte Petra žehliť. Lenže to sa zas od smiechu neudržala Vlaďka.
"Ty si fakt dobrá. Tak najskôr som sa pozerala na to, ako sa ti môj Roman urobil medzi prsia, potom ťa vylízal, ojel ťa, až si sa z toho urobila ako prvnička a nakoniec sa do teba vystriekal. A potom sa nám ráno ospravedlňuješ za to, že keď na teba tvoj právoplatný manžel dostal znova chuť, tak ste sa neschoval pod perinu, jo? Naopak! Vieš, ako ma to rozrajcovalo? "
"Tak ste sa mohli pokojne pridať!" Žmurkol na nich Martin.
"To by sme pokojne mohli, ale bol to váš večer a Petra bola kráľovná. Ako by to prišlo, keby vedľa nej pobehovala ďalšie nadržaná ženská. "
"Možno by to uvítala," zazubila sa. "Tak ale dúfam, že ti to potom Roman potom ešte pekne urobil."
"No ani nie, padli sme obaja ako podtatí," ospravedlňujúco zamrmlal Roman.
"Tak ráno je taky den, že jo?" Zaznelo Martin.
"To možno áno, ale nie, keď ponáhľaš na raňajky a nechceš nechať kamarátmi čakať," uškrnul sa Vlaďka.
"To je ale skoro neľudský, takto sa držať. Nehovor, že by si si nedala povedať. "
"Ale dala, tecu ako studnička." Zaculila sa.
"Tak ja ti požičiam Martina, chceš?" Navrhla Petra skôr zo srandy ako oplátku za včerajšok a tak trochu reminiscenciu na to, ako to celé začalo.

"Faaakt?"

Zastrihal Vlaďka ušami.
"To je po včerajšku skoro povinnosť. Nie? "Usúdila Petra.
"Romane?" Otočila sa na neho Vlaďka s otázkou v očiach.
"Uži si to." Usmial sa na ňu. "Ale bude to rýchlo a stručne, jo?" Začala Vlaďka osnova plán.
"Tak bežte! My tu na vás s Romanom počkáme, "vyzvala je sprisahanecky Petra. Dobre chápala, ako moc to práve teraz Vlaďka potrebuje.
...

Za necelých 15 minút boli späť. Udychčaní a spokojní. Skĺzli späť na svoje miesta a len sa rozpačito usmievali.
"To ste sa ani snáď nestačili svlíknout," začala vyzvedať Petra.
"Kto hovoril o svlíkání, že jo Martine?" Zahrala si Vlaďka udivenú.
"Tak čo? Už je ti lepšie? "Rýpnul si Roman. Vlaďka sa len potmehúdsky usmiala, vzala ho mlčky za ruku a zaviedla mu ju pod krátke letné šaty, čo si to ráno vzala na seba. Keď mu ju potom dovolila vytiahnuť, mal ju celú mokrú. Znova mu ju vzala a olízala jeden prst po druhom.
"Čo by si myslel?" Zaculila sa na neho.

Zaspávanie

Vlaďka sa chúlila pod perinou a hlavou sa jej naháňal zmätok. Matrac sa mäkko následne zošupol, to ako sa na ňu zvalil Roman a za chvíľku už cítila, ako sa k nej zozadu pritúlil. Objal ju, pritisol k sebe a hrial ju. Bola mu za to vďačná, potrebovala pevný bod vo vesmíre. Chvíľku sa o neho skúšala v duchu oprieť a pochopiť, čo sa dnes večer dialo, ale po chvíli to vzdala a zmierila sa s tým, že tu proste je. Práve teraz to pre ňu bolo to najdôležitejšie na svete. Ako by to vedel. Nechal ju tak dobrých 20 minút, než k nej šeptom prehovoril:
"Bola si neopísateľná."
Zašepkal ju to prosté oznámenie a pobozkal ju na ten kúsok chrbta, ktorý už prechádza v šiji.
"Ja viem, prepáč mi to."
Skoro zamraučal a ešte viac sa stočila do klbka. Až teraz pochopil, ako veľmi je zmätená a neistá sama sebou.

"Keď hovorím neopísateľná, tak je predsa pochvala. To nevieš? "
"To sa nikdy nevie." "Náhodou, to sa vie. Preto ťa predsa mám, jašterice. "
"Naozaj ti to nevadilo?" Začínala chápať, že Roman nečaká nejaké zmierenie a ospravedlnenia.
"Čo mi malo vadiť? Že si dnes bola kráľovnou večera? "
"Keď to tak chceš hovoriť ..."
....

Večer začal podobne ako ten včerajší, zaťukáním na dvere apartmánu. Ale tu podobnosť končí. Možno za to mohla tá energia, ktorú Vlaďka včera držala na uzde, zatiaľ čo ostatní vyčíňali. Zrejme to bolo ono. K tomu uvoľnená nálada a vedomie, že Roman nemá najmenší problém s jej angažovaním v spoločných hrách. Ráno to predsa dal jasne najavo.

Boli to snáď tri hodiny zbesilých orgií

Ťažko je opísať. Aj ten nejpřehledněji spísaný scenár by čoskoro stratil pevnú pôdu pod nohami. Ani sama Vlaďka si už presne nevybavovala, ako to presne všetko bolo. Ako by sa niekde vo vnútri jej samotnej zdvihla stavidlá a ...
Vlastne hneď na začiatku ohlásila nesmlouvavým tónom, že dnes je kráľovnou večera ona. A aby to potvrdila, za pár chvíľ už kľačala vyzlečený uprostred izby, prsty si rozťahovala klin a vyzývala Romana, aby sa do nej pustil. Netrvalo to dlho, ao to isté požiadal aj Martina. A aby toho nebolo málo, prehovorila nakoniec aj Petru, aby sa ku chalanom pridala s prázdnou fľašou od sektu. Sama si potom určovala, kto a ako dlho sa jej má venovať.
O niečo neskôr postihol rovnaký osud aj Petru. Podobných ďalších šialeností prebehlo nespočetne. Celé to potom nariadila uzavrieť tým, že si obe ľahli so zaviazanými očami na pohovku vedľa seba. Chlapci si ich na striedačku podávali až do úplného konca. Potom si šatky vyzliekol a podľa chuti semena, čo im vytekalo z lona, ​​hádali, kto bol ten, ktorý je tak obdaril ..

"Toto predsa nebolo normálne ..." začala Vlaďka

Znovu jej tie spomienky leteli hlavou.
"Tebe sa to nepáčilo?
"Páčilo, ale práve to ma teraz desí."
"Čo ťa desí, prosím ťa?"
"Čo na to povieš ty, čo povie oni ..." skoro už zas naťahovala.
"Počkaj! Myslíš, čo na to poviem ja, ktorý to včera pred všetkými urobil tvojej najlepšej kamarátke? Myslíš toho Romana, čo ťa dnes načal ako prvý? Alebo čo si pomyslia Martin, ktorý z teba bol tak unesený, že si mu musela ukázať aj ako vtáka? Tak moc ťa nechcel spustiť z očí ... "začal si ju dobromyseľne doberať. Zdalo sa mu, že sa trošku upokojila.
"No ale Petra ..." skúšala ho prerušiť.
"Myslíš tú Petru, čo nakoniec ležala vedľa teba, naberala si na prsty semeno, čo ti tieklo z lona, ​​a škriepky sa s tebou, či to chutí viac ako moja alebo Martinovo?"

Roman už neudržal tichý smiech.

"Tak ale ..." už sa pomaly upokojovala.
"Tak ale ..." zobral ju slová z úst "toho nechaj. Dnes si všetky prekvapila. Krásne. Všetci sme si to užili. Každý jeden z nás sa mohol kedykoľvek pokojne zobrať a odísť, alebo proste len sedieť a nerobiť nič. Ale namiesto toho sme tam vystrájali ako jedna banda. A to vďaka tebe kočičko. Milujem ťa za to, vieš? "
"A myslíš, že teda ani Petra a Martin ...?"
"Tí? Videla je dnes pri raňajkách? Pretekala spokojnosťou. Petra mi potom ďakovala celú dobu, čo vy dvaja ste tu hore šukal. Vraj jej to Martin už dlho neurobil tak krásne, ako ten večer. Je to tvoja zásluha. Si teraz taká ich malá súkromná bohyne, jašterica. "Nedrží sa a zišiel rukou do jej lona. Bola zas mokrá. Nabral trochu tej vlahy a dal jej liznúť.
"A moje taky," zašepkal ju ešte ako zavreli oči.

Spalo sa jej krásne, prebudila sa až neskoro ráno. Keď sa po raňajkách vydávali na cestu domov, sama si nebola istá, či ešte niekedy nájdu odvahu to zopakovať. Ale aj keby nie, včera večer objavila ďalší kúsok svojho ja, ktorý doteraz nepoznala. Už len to stálo za to.

Služba kamarátke


Zdieľajte tento článok prostredníctvom sociálnych sietí:

Diskusia a skúsenosti

Pridaj komentár

Pridaj komentár

Povinné položky