Som milenka ženatého muža. Čo ma čaká za budúcnosť?

Pre väčšinu okolia som dominantný šéfka malé firmy, z ktorej majú podriadení docela vietor. Táto povesť mi vyhovuje, pretože sa hanbím za to, aká som naozaj - submisívny naivné dievča, ktorá večne čaká na telefóne na jediné:


"Dnes večer mám voľno, prídem." Taká je realita, keď ste milenkou ženatého muža

Už od puberty ma viac než rovesníci priťahovali starší chlapci. Pripadalo mi, že si s nimi mám čo povedať. Moji doterajší partneri boli vždy starší minimálne o desať rokov. Teraz je mi tridsaťtri a muž, ktorého milujem, tento rok oslávil päťdesiatku. Bohužiaľ ju slávil so svojou ženou a celou rodinou. Ja som prišla na rad až o týždeň neskôr - "na služobnej ceste".

S Petrom sme sa zoznámili klasicky v práci - naša firma pre neho spracovávala reklamné zákazku

Nad návrhy sme sa niekoľkokrát stretli pri obede, potom sa z toho stali večere a po jednej z nich sme spolu skončili u mňa doma. Sex bol úžasný, čo si budeme rozprávať - ​​chlap po päťdesiatke už nemá kam ponáhľať, nemyslia len na svoje uspokojenie a má veľa skúseností. Hneď na prvýkrát vedel, ako na mňa, a ja som jeho čaru beznádejne prepadla.

Vedela som, že je ženatý, a spočiatku som naše stretnutia - ktoré sa stali pravidelnými - brala ako obyčajné sexuálne povyrazenie

Postupne som sa ale do Petra zamilovala, aj vďaka tomu, že sa ku mne správal veľmi pekne, nie k ako obyčajné milenca. Je to už rok, čo sa schádzame, a ja proti nemu dodnes nemôžem povedať nič zlé. Naopak, je to férový chlap a jeho žena vlastne musí byť šťastná, že ho má. Na rovinu mi povedal, že sa s ňou nerozíde a nech od neho nič nečakám. Ale keď som s ním, dáva mi pocit, že som pre neho v tej chvíli jediná, a snaží sa, aby spoločne strávený čas bol len náš.

Aj napriek tomu si ale často pripadám v podstate len využívaná

Nemôžem si po večeroch plánovať vlastný program - len sedím doma a čakám, či zavolá. Nikdy nevie dopredu, či bude mať čas a možnosť byť so mnou. Jeho manželka nič netuší a on sa dôsledne snaží, aby to tak zostalo. Nevie o nás ani nikto z mojich priateľov. Tváram sa ako zamestnaná karieristka, ktorá všetok čas venuje práci a občas si nájde niekoho iba pre jednorazové uspokojenie. Čudujem sa, že mi to všetci veria, pretože samotné mi pripadá, že som čitateľná ako kniha.

V poslednom čase čím ďalej viac premýšľam o budúcnosti, rodine

Deťoch, a viem, že s Petrom sa ničoho podobného nedočkám. Zároveň ale nemám silu ho opustiť - milujem ho a vo všetkom je pre mňa stelesnením muža, akého si po svojom boku predstavujem. Už som uvažovala aj o tom, prezradiť všetko jeho žene, samozrejme anonymne. Bola by tu potom nádej, že sa ich manželstvo rozpadne. Majú už dospelého syna, a tak predsa nie je dôvod, prečo by spolu mali ostať navždy. Ale nemám k takémuto kroku odvahu - hlavne preto, že by Peter určite poznal, kto naše tajomstvo prezradil. A potom už by so mnou treba nechcel byť. Neviem, čo mám robiť.

Som milenka ženatého muža. Čo ma čaká za budúcnosť?


Zdieľajte tento článok prostredníctvom sociálnych sietí:

Diskusia a skúsenosti

Pridaj komentár

Pridaj komentár

Povinné položky