Stretla som notorického záletníka, ma vraj ale miluje. Môžem mu veriť?

Je to asi trištvrte roka, čo som sa bezhlavo zamilovala do chalana, s ktorým ma zoznámila spoločná kamarátka. Aj keď som od začiatku bola varovaná, že vernosť nie je jeho silnou stránkou a budem len ďalším zárezom v rade, nedokázala som mu odolať.


Čím dlhšie s ním som, tým radšej ho mám, ale zároveň tým viac sa trápim. Aj keď mi zatiaľ nič nevykonal, žijem v permanentnom strachu, kedy sa tak stane, a neviem, či mi taký vzťah stojí za to.

Stretla som notorického záletníka, ma vraj ale miluje. Môžem mu veriť?

S Lukášom som sa spoznala na firemnom večierku. Kolegyne z práce, z ktorej v priebehu troch rokov, čo spolu pracujeme, stala jedna z mojich kamarátok, mi ho predstavila. Naša firma je dosť veľká, a tak som ho dovtedy nepoznala. Lucka nás zoznámila u rautu, keď ju prišiel pozdraviť. Ja na neho od prvej chvíle pozerala ako na svätý obrázok, tak veľmi sa mi páčil. Navyše so mnou okamžite začal flirtovať spôsobom, akému žena jednoducho nedokáže odolať.

Toľko komplimentov, ktoré mi za ten večer zložil, som nepočula za celý život. Samozrejme som si uvedomoval, že z jeho úst to je ostrieľaná baliaca technika, najskôr mnohokrát overená, pretože nie som ničím tak výnimočná, aby som ho mohla toľko uchvátiť. Avšak mi jeho záujem samozrejme robil dobre, a keď ma na záver požiadal o číslo s tým, že ma rád niekam pozval, súhlasila som.

Lucka ma hneď ďalší deň v práci varovala

"Keby som vedela, ako to dopadne, tak by som vás k sebe vôbec nepustila," lamentovala. "Lukáš je s prepáčením sukničkár, chronickej. V živote nemal vzťah, keď nerátam nejaké mesačné chodenie, u ktorého mal päť bokoviek, "varovala ma. Čudovala som sa, ako to vie. "On sa s tým netají, skôr ešte chváli. Navyše je to zhodou okolností spolužiak môjho brata z vejšku, a ten mi to všetko potvrdil. "

Zamilovala som sa naplno

Napriek tomu som sa na prvé rande vydala. A večer sa vracala domov úplne okúzlená. Skúseností s mužmi som dovtedy moc nemala - dva tri pokusy a jeden vážnejší vzťah. Nebolo moc možností, ako sa naučiť chlapov prekuknúť. Takže aj keď mi tu akási výstražná kontrolka blikala, nebolo to také silné, aby som ju poslúchla. Na treťom rande sme skončili u neho doma a prvýkrát sa milovali.

Ja potom s hrôzou čakala, či sa ďalší deň vôbec ozve, ale znenazdajky sa objavil u nás v kancelárii s kvetinou a Lucka len s otvorenou pusou hľadela. Od tej doby sme spolu začali naozaj regulárne chodiť. Ja som bola šťastná ako blcha, Lukáš sa ku mne správal naozaj pekne a nedával mi jediný dôvod si myslieť, že to so mnou nemyslí vážne

Napriek tomu vo mne hlodal tisíce pochybností na základe toho, čo mi kamarátka prezradila, a tak som sa ho raz opatrne začala vypytovať

Nech mu je pripočítané k dobru, že nijako nezapieral. "Je pravda, že som ma veľa báb, užíval som si. A čas od času sa to nejako prekrývalo, ale k žiadnej som necítil nič tak vážnýho, aby som mal potrebu byť je s ňou a byť jej verný, "povedal mi. A potom dodal: "Ale s tebou je to nejako iný. Asi už starnem, ale s tebou je mi zrazu tak pekne, že to nechcem ničím podelat. Neboj, mám len teba a taky to tak zostane. "

Také slová samozrejme znejú ako rajská hudba. Lenže takéto už sme my ženské. Čím viac nás chlap o niečom uisťuje, tým podozrievavejší sme. Nechcelo sa mi proste veriť, že by sa zrovna do mňa zrazu niekto ako on zamiloval. A miesto aby som si náš vzťah užívala, začala som sa užierať.

Žiarlim na každú ženu

Na Lukáša hrozne žiarlim. Na každú ženu v jeho okolí sa pozerám s podozrením, či s ňou niečo mal - a alebo ešte horšie s ňou niečo mať bude. V práci by som najradšej chodila každých desať minút za ním do kancelárie (ktorá je vo vedľajšej budove), či tam niekoho nemá.

Niekoľkokrát som sa mu dokonca pozrela do mobilu, aj keď skôr by ma niečo také vôbec nenapadlo. Nič podozrivé som tam nenašla, ale namiesto aby ma to upokojilo, hneď som si hovoril, že je jasné, že čokoľvek podozrivé maže.

Lukáš má doma v nočnom stole krabičky s kondómami a ja zakaždým, keď k nemu prídem a on sa sprchuje, prepočítavajú, či ich je toľko čo posledne. Dvakrát už som mala pocit, že mi číslo nesedí, ale zakaždým som sa ešte udržala svoju trápnosť na uzde a prinútila sa mlčať a veriť, že som sa pomýlila ja.

Trápim sa a nervuju

Lenže poslednou dobou už som z toho všetkého tak vynervovaná, že sa správam podráždene, som protivná, a na Lukáša stále útočím s otázky, ktoré ho rozčuľujú. Koľko báb mal, aké to je, niekoho podvádzať, prečo práve ja som iná a tak ďalej. Najskôr trpezlivo zodpovedal, ale teraz už ho s tým štvem. Viem to, viem, že tým si akurát podkopávajú nohy, ale nedokážem si pomôcť.

Pred mesiacom mi povedal, že ma miluje

Vraj to ešte nikdy žiadne iné babe nepovedal. A ja hus, miesto aby som sa radovala, som na to odpovedala, že skôr tipujem, že to povedal každej, aby ju dostal. Naštval sa ako nikdy a dva dni sme spolu vôbec nehovorili. Ja doma plakala, čo som to za sliepku, a potom som u neho zazvonila a ospravedlnila sa mu s tým, že ja ho tiež milujem, ale že je pre mňa skrátka ťažké uveriť, že by sa niekto ako on kvôli mne zmenil.

A práve to mi v hlave vŕta stále

Človek sa predsa nezmení, môže načas prispôsobiť svoje zvyky, ale v jadre zostáva rovnaký, nejde ho prerobiť. Poslednou dobou si čím ďalej viac hovorím, či toto zvládnem. Chcem vzťah, kde sa nebudem musieť báť, kde si budem istá. Viem, že je to vlastne nezmysel, istotu nemáme nikdy, ale tu sa nervuju už dopredu, aj keď napríklad zbytočne. A pripadá mi, že som v takom vzťahu viac nešťastná ako šťastná.

Stretla som notorického záletníka, ma vraj ale miluje. Môžem mu veriť?


Zdieľajte tento článok prostredníctvom sociálnych sietí:

Diskusia a skúsenosti

Pridaj komentár

Pridaj komentár

Povinné položky