Žila som s tyranom

Po jednej našej divokej hádke v zlosti odišiel preč, a za pár hodín u nás zazvonila polícia. Znie to hrozne, ale až po manželovej smrti sa mi uľavilo. Bála som sa ho ako nikdy, vyhrážal mi, že ma zabije, a ja nevedela, či to naozaj neurobí.


Veľa často mi ukazoval svoju pištoľ, ktorú si kúpil, vraj aby som vedela, čo sa kľudne môže stať, keď budem stále tak neznesiteľná

Ale ja som manžela rovnako stále ospravedlňovala - mala som pocit, že kým ma nebije, je vlastne všetko v poriadku. Ako som bola naivná. Keď mala naša dcéra rok a pol, môj šéf mi ponúkol, aby som sa na čiastočný úväzok vrátila do práce. Mohla som pracovať z domu, len občas by som musela na schôdzky do kancelárie. Lenže keď som to povedala Milanovi, príšerne sa rozčúlil a reval na mňa ako nikdy. Čo si to o sebe myslím, keď chcem dcéru aj jeho opustiť! Určite mám nejakého milenca ...

Bola som pre neho suka, ktorá ho podvádza na každom kroku

Pritom ja už dva roky bola najďalej tak v samoobsluhe, nikam inam ma nepustil. Kontroloval ma stále a neznášal, keď som neplnila svoje povinnosti. Stačilo mať len neumyté riady alebo aby po dcére zostali rozhádzané hračky v izbe, a bol oheň na streche. Nekričal na mňa zakaždým, ale dokázal mi vyčítať úplne všetko. Nech som urobila čokoľvek, bola som mizerná matka a ešte horšie manželka. Deptal ma rečami o tom, že som strašne tučná a škaredá, pritom som po pôrode mala len štyri kilá navyše. Vraj som mu odporná a mám so sebou niečo robiť.

Došlo to tak ďaleko, že som sa rozklepala zakaždým, keď som začula kľúča v zámku alebo mi zazvonil telefón

Ten mi taky kontroloval, takže presne vedel, komu volám alebo posielam SMS. Stačilo, aby mi telefón zapípal, keď bol pri tom, a hneď nasledovali žiarlivé scény. Radšej som nikomu nevolala a zmierila sa s tým, že môj telefón nie je vôbec môj. Dokonca mi zakázal návštevy rodičov, vraj aby som sa mohla malej plne venovať.

Vídala som sa s nimi potajomky

Rovnako tak mu vadilo, keď sa za mnou občas zastavila nejaká kamarátka, vraj ma len rozptyľujú od mojich povinností. Po čase za mnou prestali jazdiť. Stále som si hovorila, že je prepracovaný a vadí mu, že ja nedokážem vytvoriť skutočné teplo domova. Často bol doma neporiadok, keď sa vrátil, alebo som ani nemala uvarené, pretože som to jednoducho nestihla. Zakaždým nasledovali výčitky a nadávky.

Ešte sa mi pohŕdavo smial, aké mám vlastne šťastie

Že so mnou vôbec žije, pretože nikto iný by tak strašnú ženskú v žiadnom prípade nechcel. Najhoršie na tom bolo, že som mu naozaj verila. Moje sebavedomie bolo na nule a ja nedokázala vôbec nič. Žila som v strachu a myslela si, že keď sa na mňa Milan hnevá, má k tomu dôvod. Pritom náš vzťah bol skôr tak šťastný, nikdy som nezažila, že by sa o mňa niekto tak krásne staral. Cítila som sa ako v bavlnke.

Keď sme spolu začali chodiť, kolegyne a kamarátky mi ho závideli

Vozil ma domov z práce, chodil so mnou nakupovať a plánoval nám voľný čas. Dokonca mi pomáhal vyberať aj oblečenie, vraj aby som sa mu páčila. Nosil mi darčeky a ja som bola v siedmom nebi. Ani mi nevadilo, že som svoje kamarátky nevídali tak často ako predtým. Hovoril mi, že keď sme spolu, tak predsa nepotrebujeme nikoho ďalšieho, a ja mu verila.

Pár mesiacov po svadbe som otehotnela a Milan bol nadšený, hneď začal plánovať, ako sa odsťahuje za Prahu a budeme mať domček so záhradou. Keď mi doktor odporučil, aby som tehotenstvo radšej strávila doma, vôbec mi to nevadilo. Aspon zariadim náš nový domov. Bola som zamilovaná a šťastná.

Tri týždne pred pôrodom sa ale stalo niečo zvláštne

Zastavil sa u nás sused - priniesol mi nové sadenice jahôd - a ja ho pozvala k nám na kávu. Lenže Milan sa vrátil z práce domov skôr, a keď uvidel, že je doma cudzí človek, strašne sa rozčúlil. Kričal na mňa, že slušná ženská si domov cudzie chlapov neťahá, a ešte horšie veci. Bola som v šoku. Sused rýchlo odišiel a ja zostala sama s Milanom. Vôbec som nechápala, ako sa mohol tak zmeniť.

Keď mi ale ráno priniesol kyticu ruží a bonboniéru, nechala som si vysvetliť, že bol len prepracovaný. Navyše som mu mala o tej návšteve povedať vopred, vraj sa o mňa veľa bojí a nechce, aby sa mi niečo stalo. Vyzeral naozaj nešťastne, a tak som mu všetko odpustila.

Po narodení dcéry sa správal ako dokonalý otec a ja na tú nepríjemnú udalosť rýchlo zabudla

Keby som vedela, čo všetko bude nasledovať, utiekla by som s malou v náručí, ale vtedy som sa nechala presvedčiť, že šlo len o chvíľkový skrat a že ma Milan moc miluje. Bola to obrovská chyba. Žiarlivé scény pribúdali, výčitiek bolo stále viac a Milan ma postupne úplne odrezal od okolitého sveta. Myslela som si naivne, že je to tak správne a že je to vlastne dôkaz jeho lásky. Pritom som bola ako jeho väzeň, ktorý nemohol vôbec nič.

Vyslobodila ma až jeho smrť

Po jednej našej hádke Milan v zlosti odišiel preč a za pár hodín pri dverách zazvonila polície. Nikdy nezabudnem, ako mi hovorili, že Milan mal nehodu a namieste zomrel. Ani neviem, ako som prežila nasledujúce týždne a mesiace. Držalo ma len to, že mám malú dievčatko a musím sa o ňu postarať. Asi to bude znieť divne, ale tak zvláštne sa mi po Milanovej smrti uľavilo. Konečne som bola voľná.

Žila som s tyranom


Zdieľajte tento článok prostredníctvom sociálnych sietí:

Diskusia a skúsenosti

Pridaj komentár

Pridaj komentár

Povinné položky