Je mi 27 rokov a som stále panna. No a čo?

V dnešnej spoločnosti som asi ozajstná rarita. Je mi 27 rokov, som teda vo veku, kedy mnoho žien je vydatých a má deti. Alebo prinajmenšom žijú v dlhodobom vzťahu - a predovšetkým majú niekoľko (alebo viac) vzťahov za sebou.


To, že by nejaká žena v Česku mohla byť v 27 rokoch pannou, je asi naozaj nezvyklé. Ja som - a nehanbím sa za to. Už niekoľko rokov sa ale snažím nájsť partnera a práve kvôli môjmu panenstvo sa mi to nedarí.

Je mi 27 rokov a som stále panna. No a čo?

Môžem si za to v podstate len ja sama. Nie som veriaci, ale som proste tvrdohlavá a zásadová až na pôdu. Niekto by tomu možno povedal skôr "zabejčenost".

O chlapcov som sa ako všetky baby začala zaujímať niekedy okolo 13 rokov. S kamarátkami sme riešili, ktorý spolužiak je najkrajší, hádali sme sa o svoje filmové a hudobné idoly, písali prvé zamilované listy. O dva tri roky neskôr väčšina začala nadväzovať prvé ozajstné vzťahy.

Prešla som si taky zážitky z prvej pusy doma pred domom a Trenie si rúk v kine, ale skutočné chodenie s chalanom sa mi stále nejako vyhýbalo. Tí, ktorí sa mi páčili, boli zadaní, ao tých, ktorí chceli ma, som zas nestála ja.

Nijako zvlášť som si s tým ale hlavu nelámala, pretože som do nikoho nebola zamilovaná. Hovorila som si, že až to príde, tak to príde. Navyše som mala na strednej škole veľa koníčkov, hlavne športových, a nemala som ani čas sedieť doma a smútiť.

S pannou sa otravovať nebudem!

Potom som sa na volejbalovom turnaji zoznámila s Davidom. Pokukovali sme po sebe celý deň a nakoniec ma pozval do kina. Veľa sa mi páčil a hneď prvý večer sme sa dlho bozkávali pred naším domom. Dosť ma ale prekvapilo, keď hneď na treťom stretnutí ma pozval k sebe domov. "Naši tam nebudú," lákal ma potmehúdsky.

Lenže sa ukázalo, že mu naozaj išlo o to, vyspať sa so mnou

Kým sme sa v jeho posteli len pokojne maznali, bolo to super. Potom mi začal rozopínať nohavice a ja som ho zarazila s tým, že na to je ešte skoro. Vôbec to nechápal, vraj či má predĺžiť predohru "hore". "Nemyslím, že je krátka predohra, ale že je skoro na toto. Nebudem s tebou spať, keď sa vidíme tretíkrát v živote, "vysvetlila som.

Dávid sa urazil a nemohol to pochopiť, a zareagoval, ako najhoršie mohol:

"Každá holka mi najneskôr na treťom rande dala, veď snáď o nič nejde, nie?" Neveriacky som na neho pozerala a potom sa začala baliť: "Tak fajn, v tom prípade zas žalovať medzi takými a so mnou nestrácaj čas. "Chvíľu ma skúšal prehovárať, ale už som bola rozhodnutá. Nie že by som bola tak okúňavý, ale čisto z princípu. Milovať sa prvýkrát s niekým, kto má takýto prístup? Ani náhodou.

"Nie si ty nakoniec stará panna?"

Zavolal za mnou pohŕdavo, keď som sa pri dverách obúvala. Pozrela som sa na neho asi dosť výrečne, takže sa začal smiať a potom z neho vypadla záverečná perla: "Tak to je dobre, že som do toho nešiel, s tým by som sa teda otravovať nechcel!"

Nepovedala som už ani slovo a vypadla tam odtiaľ, ako najrýchlejšie to šlo. Samozrejme ma tá jeho slová zasiahla, aj keď som si to nechcela pripustiť. Zároveň som to ale nemohla pochopiť. Bolo mi 17.

Než by počkal, radšej si našiel milenku

Davida už som potom v živote nevidela. Ale tento zážitok ma ovplyvnil viac, než som si myslela. Nejako som sa zasekla a povedala si, že sa jednoducho vyspím s niekým, kto za to bude naozaj stáť. A v tom je kameň úrazu.

Naozaj nie som nijako prudérna

Ale vyspať sa s niekým po týždni, dvoch týždňoch, na piatom rande - o to som nestála. Bohužiaľ na iné chlapcov som nenarážali. Nehovorím, že boli zlí, niektorí boli fajn a zrejme by sa vzťah rozvinúť mohol, ale akonáhle to na mňa začali tak skoro skúšať, hrozne tým u mňa klesli. Respektíve tým, že moje odmietnutie nedokázali pochopiť.

Scenár sa opakoval stále dookola: pokus z ich strany, moje odmietnutie a snaha vysvetliť, že to chcem až neskôr, a potom od nich buď okamžitá strata záujmu, a alebo kolotoč škemrání a prehovárania, že to predsa nemôžem myslieť vážne.

Tak to šlo stále dookola

Najnádejnejšie to vyzeralo, keď mi bolo dvadsať. Vtedy sa mi podarilo nadviazať vzťah so tri roky starším chlapcom, ktorý ma mal asi naozaj rád. Rozhodla som sa na to ísť vtedy inak, a aj keď som sa hanbila, hneď na začiatku som mu bez obalu povedala, ako sa veci majú a že len kvôli tomu, koľko mi je, nehodlám panikáriť a zbaviť sa "toho", sotva to pôjde .

Povedal, že to rešpektuje a že mu to naopak imponuje, a že počká, ako dlho budem chcieť

Naozaj sme spolu chodili tak, ako som si to predstavovala, vrátane rôznych intímností. Po asi piatich mesiacoch som sa už naozaj cítila istá. Keď som si to uvedomila, rozhodla som sa ten deň spontánne z sekundy na sekundu a vyrazila Jakuba prekvapiť do práce. Mala som na sebe kabát a pod ním nič. Lenže keď som tam dorazila, vychádzal práve z budovy s nejakou slečnou. Nasadli k nemu do auta - a ako sa rozbehli, dobrých päť minút sa v aute bozkávali.

Stála som tam ohromene a pripadala si ako idiot

Večer som k nemu prišla a bez obalu mu povedala, čo si o ňom myslím. Jakub vyzeral skrúšene, že vraj ho to veľmi mrzí, ale že to proste už nemohol vydržať. A že vraj vo chvíli, kedy by som sa rozhodla, by s tým určite skončil, pretože ma má rád. Potom z neho vyliezlo, že mal za tú dobu tri rôzne milenky! Prasknutá som dverami - a odvtedy žiadny vzťah nemala.

Som v bludnom kruhu

Scenár sa opakuje stále dookola. S niekým sa zoznámim, a sotva má dôjsť na sex, zaseknem sa. Pritom si uvedomujem, že teraz už je to naozaj môj problém. Pretože dospelý chlap okolo tridsať, s akými sa najčastejšie zblížite, môže ťažko predpokladať, že stretol pannu. A v tomto veku už spolu ľudí nechodí za ruku pol roka, než idú do postele.

Lenže na druhú stranu - je to dôvod, aby som dala prvému, koho stretnem? Keby som už panna nebola, asi by som sa taky nezopakovala vyspať sa s niekým na tretej schôdzke, ale takto sa mi do toho naozaj nechce. Mám pocit, že keď už toľko rokov čakám na niekoho, kto si to zaslúži, tak tým skôr "to" predsa teraz nevyhodím len tak oknom.

Je to celkom bludný kruh

O tom, že som stále panna, vie len moja najlepšia kamarátka. Tá mi radí, nech sa na nejaké ilúzie a ideály vykašlem, jednoducho sa s niekým vyspím a potom budem môcť bez kŕče nadviazať normálny vzťah. Takto som vraj zviazaná a nedokážem sa na žiadneho chlapa pozerať pekne.

Možno má pravdu, ale ja si stále hovorím. Prečo sa niečoho, čo je svojím spôsobom jedinečné, zbavovať ako nejaké príťaže? Čo keď sa naozaj nájde niekto, kto ma ocení takú, aká som?

Je mi 27 rokov a som stále panna. No a čo?


Zdieľajte tento článok prostredníctvom sociálnych sietí:

Diskusia a skúsenosti

Pridaj komentár

Pridaj komentár

Povinné položky