Neperspektívne vzťah

Ako dlhú dobu má trvať chodenie, randenie, než dôjde k urobenie ďalšieho posunu vo Vašom vzťahu? Považuje sa za normálne dobu aj niekoľko dlhých rokov? Alebo by nám už po pár mesiacoch malo byť jasné, nakoľko je vzťah nie / perspektívny?


Niekto sa do manželského zväzku, založenie rodiny hrnie bezhlavo, rýchlo, a to napríklad aj po pár týždňoch spoločného oťukávanie

Niekomu však trvá aj roky, než nájde "odvahu", aby sa vo vzťahu ďalej posunul. Sú však aj takí, ktorým vyhovuje situácie tak, ako je. Situácia, ktorá ponúka istú voľnosť, nezávislosť, žiadne záväzky. Ak sa na takomto vzťahu zhodnú obaja partneri, potom nie je dôvod k nespokojnosti, protestu, zmene. Nie vždy však medzi dvoma panuje taká názorová, pocitová súhra. Čím sa potom riadiť? A je možné podľa nejakých znakov správanie rozpoznať, že vzťah, v ktorom sme, prakticky nikam nesmeruje? Teda nesmeruje tam, kam chceme, či si prajeme, aby smeroval?

Každá schôdzka začínajúce a končiace sexom

Prvé milovanie môže prísť hneď pri prvej schôdzke. Každý má však iný pohľad na prvé milovanie, a to po stránke, ako by malo prebiehať, kde, za akých okolností a pod Po prvom milovaní, či už prebehne hneď prvú schôdzku, alebo napríklad až desiatu, dvadsiatou, s najväčšou pravdepodobnosťou príde aj ďalšie . Teda v tom prípade, ak nebolo milovanie totálnym prepadákom, a jeden z partnerov už nechce do ďalšej "akcie" ísť. Ak tomu tak nie je, potom môže nastať zmena v réžii schôdzok. Kým predtým, než došlo k milovaniu, ste podnikali rôzne akcie, výlety, dobrodružstvo, ste teraz praktiky "len" v posteli? S pravidelnosťou, čo schôdzka, rande, to milovanie? Nehľadiac na to, či sa stretávate raz denne, obdeň, alebo za týždeň? Milovanie je síce úžasné, keď sa tešíte z blízkosti toho druhého, ale už je to pre Vás tak trochu nuda? Nuda, pretože je vopred jasné, čo budete robiť? V tom prípade je potom na mieste venovanie pozornosti z Vašej strany. Takýto náprotivok by Vás mohol mať iba na sex, spestrenie svojho života, kedy Vy mu "s radosťou" poskytujete, čo si praje. O klasický vzťah smerujúci niekam ďalej, sa tak moc hovoriť nedá.

Rovnováha v prijímaní a dávaní

Ten, kto je zamilovaný, by sa najradšej pre druhého obrazne povedané rozkrájali. Chcel by mu splniť, čo mu na očiach vidí, či už po stránke citovej, alebo hmotné. Na tom však nie je nič divného, ​​výnimočného, ​​nenormálne. Lenže zamilovanosť môže prameniť len z jednej strany. Na strane druhej, tj druhého z partnerov, môže byť aj vypočítavosť, túžba len brať, prijímať, ale nedávať. Teraz teda možno nastáva ten pravý čas pre zamyslenie. Kto vo Vašom vzťahu viac dáva, a kto viac prijíma? Už zo slova vzťah je zrejmé, že sa jedná o spolužitie dvoch jedincov. Aby takýto vzťah mohol fungovať, rozvíjať sa, mať pevný základ, na ktorom je možné ďalej budovať, musí byť vyrovnaný. Raz môže prijímať ten, po druhý zase onen. Lenže ak poväčšinou, či dokonca stále jeden dáva, a druhý prijíma, nesvedčí to o zdravom vzťahu. Áno, je možné, že takto to obom vyhovuje. Ten, kto dáva, sa môže cítiť "poctený", že mu vôbec náprotivok venuje svoju pozornosť. Teší ho, že je hoden onej pozornosti. No, a ten, kto prijíma, tomu potom rastie jeho ego, a nadobúda tak na stále väčšej sile. Ak to chcete aj Vy, potom Vám asi nikto nebude brániť. Ak však nechcete len dávať, a druhá strana nemá záujem nič meniť na tom, aby okrem prijímania, tiež dávala, potom je možno najlepší čas sa s kolegom rozlúčiť.

Nie / možnosť sa oprieť o rameno

Môžeme mať akokoľvek silnými jedincami, akokoľvek samostatnými, napriek tomu v živote prichádza chvíle a momenty, kedy potrebujeme niečiu pomoc, radu, útechu. Život by bol príliš osamelý, keby chýbala nielen láska, ale aj pozornosť a možnosť nájsť bezpečie u druhého jedinca. Život a svet, ako taký, nie je len prechádzkou rozkvitnutým ružovým sadom. Naopak môžu stále viac prevládať chvíle, situácie, kedy nám je úzko. A na druhú stranu, komu inému sa zveriť, kto nás môže pochopiť, podporiť, keď nie blízka osoba, milovaný jedinec? Lenže, čo ak sa nám onoho pochopenie, oporného ramená nedostane? Čo keď vo chvíľach, kedy skutočne potrebujete pomoc, potrebná pomoc nie je, či už z akéhokoľvek dôvodu? Áno, nie vždy máme všetci čas, možnosti, prostriedky, apod Lenže, čo keď nie je ani vôľa, ochota? Pre raz to pochopíte Vy sami? Pre raz to budete tolerovať, a prijmete to? Alebo to prijmete, a vezmete na vedomie, že aj ďalšie ťažké chvíle, ktoré prídu, si budete musieť vyriešiť sami? A ako je to naopak? Vy sami druhému poskytujete útočisko, radu, pomoc? Aj toto by Vám mohlo napovedať, ako náprotivok zmýšľa, a berie vážne Váš spoločný vzťah.

Keď muža rozmaznáva jeho matka

Medzi mužmi a ženami sú pomerne veľké rozdiely, a to po všetkých stránkach. Ak by sme sa pozreli na vzťah jedincov s ich rodičmi, potom to sú muži, ktorí môžu byť fixovaní na svojich rodičoch, konkrétne potom matkách. Či skôr sú vychovávaní tak, že sú jedinečnými, výnimočnými, vodcovia a pod, kedy je matka rozmaznáva, stará sa o ne, a to aj napriek tomu, že by už dávno mohli byť osamostatnenie. Nie každý muž je však pod takým vplyvom mamičky, a súčasne mu to robí dobre. Nie každý muž je tzv mamičkin maznáčik. Môžete to byť však práve Vy, ktorá narazíte na muža, pre ktorého mamička znamená všetko. V takom prípade Vás môže s ňou pomerne veľa porovnávať. Muži uvaríte, a dostane sa Vám trebárs pochvaly, ale s dodatkom, že mamička tam pridáva to, či ono. A nemusí to byť len uvarení. A ona svojím spôsobom závislosť na matke sa môže prejavovať v rôznom konania muža. Je na mieste spozornieť, ak je slovo mamička častou súčasťou jeho výslovné viet. Jedného dňa by ste sa tiež sama mohla pustiť do konfrontácie medzi mamičkou a Vami. A kto myslíte, že by v súboji vyhral? Vy, ktorá ste svojím spôsobom votrelcom, alebo matka, ku ktorej muž pozerá, a ona pre neho urobí prvý posledný?

Voľnosť vo vzťahu

Prečo spolu dvaja chodia? Prečo spolu dva žijú, zdieľa spoločný domov, ale aj svoje pocity, priania, dojmy, zážitky? Je to len z obavy osamelosti, nudy? Alebo je v tom aj niečo viac? Áno, samota je tak lákavá, slobodná, nijako zaväzujúce. Samota však tiež môže byť po čase značne ubíjajúce, udolávající, a nudná, prázdna, bolestivá. Prakticky nikto nechce byť sám. Minimálne má kamarátov, kolegov, s ktorými sa stretáva. Je tu však ešte pole lásky. Samozrejme, aj z kamarátov, kolegov sa môžu vykľuť jedinci, ktorí poskytnú viac, než len priateľstvo. Ak tomu tak nie je, potom si jedinec žijúci v osamelosti nájde, či osloví niekoho, kto mu "zaplní" prázdne miestečko nehy, lásky. Lenže môže ísť naozaj len o obyčajné zaplnení, a nič viac. A môžete to byť práve Vy, ktorá bude v jeho súkromnej oblasti ponúkať city, nehu, lásku. Náprotivok Vám tiež môže poskytovať svoju blízkosť, ale len do určitej miery. Za "územie hraníc" Vás už nepustí. Bude si ďalej žiť nespútaný, voľný život, a nič mu nebude chýbať. Bude mať, ako kamarátov, tak niekoho, s kým sa môže maznať, ale bez akýchkoľvek nárokov, záväzkov. Budete to chcieť tiež, alebo chcete mať vzťah, ktorý bude rovnocenný, a bude mať svoju budúcnosť?

Otázka manželstva, detí

A pomaly sa dostávame k manželstvu a deťom. Rozhodne nie každý chce manželstvo, a napriek tomu ich vzťah môže byť naplnený, z oboch strán spokojný. Manželstvo, ako také, ešte nie je dôkazom, že je vzťah tam, kde má byť. Je však dôležité, aby sa na onom zhodli obaja. Nie je od veci si ujasniť, nie však hneď pri prvej schôdzke, ako sa náprotivok pozerá na manželstvo a deti. Ak bude razantne proti, a to aj opakovane, potom si odpovedzte, či ste s druhým zajedno, alebo nie, a podľa toho sa zariaďte.

Neperspektívne vzťah


Zdieľajte tento článok prostredníctvom sociálnych sietí:

Diskusia a skúsenosti

Pridaj komentár

Pridaj komentár

Povinné položky