Opätovné hľadanie prvej lásky

Jedna stará múdrosť hovorí, že človek stále znova hľadá to, čo mu kedysi prinieslo najhlbšie uspokojenie a šťastie. Francúzi to vyjadrujú slovami. Podobne je tomu aj so slasťou. Stále znovu túžime po stretnutie s tým.


Čo sme kedysi prežili ako najhlbší slasť, av našom hľadaní sa svojrázne a často nevysvetliteľne prepletá osud s náhodou?

S tým, čo považujeme za náhodu. Keď sa spojí v jedinom zážitku pripravená duša, emocionálne otvorenosť a erotickú-zmyslové podráždenie, môže to spôsobiť taký pocit šťastia, že ho potom trvalo vyhľadávame. Toto spojenie pripravené duše a vonkajšieho podnetu v jednom okamihu nás môže práve na taký prežitok takpovediac naprogramovať. Osudovosť či zdanlivá náhodnosť týchto programov tkvie v tom, či bol tento zážitok vyvolaný človekom, prírodným alebo umeleckým zážitkom? možností je veľa. Určitá vôňa, určitý zvuk, posunok, tvar, všeličo nás môže tak zasiahnuť a oblažiť, že to potom neprestávame hľadať. Sme fascinovaní, kedykoľvek sa s tým znova stretneme. A človek je tým bohatšia, tým nadanejší pre šťastie, čím intenzívnejšie je schopný takto milovať a čím viac vecí na svete ho dokáže takto zasiahnuť a oblažiť.

Georges Bernanos kedysi povedal:? Nič nemilovať, to je pravé peklo.?

Tiež človek s narušeným vývojom schopnosti milovať lipnú na svojej? Prvej láske?. Jeho tragédia spočíva v tom, že svoju prvú lásku mohol prežiť len v obmedzenej podobe, nevyvinutou. Čím menej skutočné istoty a lásky človek v detstve zažil, čím menej mal prežitkov celistvé lásky, čím menej mal možnosťou milovať niečo mimo seba, tým skôr bude neskôr jeho schopnosť milovať priľnúť na podobne obmedzených alebo čiastkový zážitkoch slasti, na obyčajnom uspokojovanie pudov. A tým skôr budú mať tieto obmedzené prežitky len funkčne sexuálny význam, čím viac sa aj skôr prežitá slasť obmedzovala na sexualitu. Prvá láska však zostáva prvou láskou, aj keď bola obmedzená. A my túžime po stretnutie s ňou, pretože sme žiadnu inú nespoznali.

Naša schopnosť objímať niečo so slasťou a láskou je našťastie takmer neobmedzen

A svet je našťastie plný práve tak neobmedzených možností, aby na ňom av ňom mohol človek nájsť niečo, čo môže svoju slasťou a láskou objať. Vo výchove aj v neskoršom živote by sme však mali viac dbať na to, aby sa slasť neodpútali od lásky a neizolovala sa. V tom vidím hlavné nebezpečenstvo prílišného zdôrazňovania slasti, číre sexuality. Prísne vzaté vôbec neexistuje láska bez slasti. Veď milovať je samo o sebe slastné. Až keď morálka oddelila lásku od sexuality a slasť jednoznačne stotožnila so slasťou sexuálne, až vtedy sa objavil názor, že každá slasť je vlastne sexuálne. Z toho potom vznikali vpravde klopotné teoretické konštrukty, na ktorých sa v nemalej miere podieľala aj psychoanalýza. Lenže sexuálna slasť je len jednou z podôb slastných zážitkov, ktoré sú možné. Iste nie je jedinou, hoci je snáď najintenzívnejší. Chcieť vysvetľovať všetku slasť len zo sexuality, to prezrádza zajatí teoretickým konceptom. Pre jeho udržanie je nutné obetovať bohatstvo a plnosť života.

Opätovné hľadanie prvej lásky


Zdieľajte tento článok prostredníctvom sociálnych sietí:

Diskusia a skúsenosti

Pridaj komentár

Pridaj komentár

Povinné položky