Som samotárka - a mám sa vydať do spoločenskej rodiny!

S blížiacim sa termínom mojej svadby začínam - asi ako každá budúca nevesta - ľahko panikáriť. Ani nie tak z prípravy svadby ako takej, ale skôr z toho, čo ma nielen pri nej čaká.


Odjakživa som veľký introvert a samotár, ktorému je najlepšie úplne samotné alebo vo dvoch, buď s priateľom, alebo niektorú z kamarátok

Akonáhle sa ocitnem vo väčšej skupine ľudí, trpím. A to ma teraz bude čakať čím ďalej častejšie. Som samotárka - a mám sa vydať do spoločenskej rodiny! Ďalšie fotografie v galérii

Som v tomto celá po otcovi

Ten si s pribúdajúcim vekom môže čím ďalej viac dovoliť odhodiť masku zdvorilosti a povedať naplno, že okrem svojej rodiny nikoho k šťastiu nepotrebuje a tráviť čas s ľuďmi, ktorí ho nezaujímajú, ho obťažuje. Takto radikálne by som to ja asi nahlas nepovedala, ale v podstate to cítim rovnako.

A oproti otcovi mám jeden veľký problém navyše - neviem sa pretvarovať

Viem, že sú ľudia, ktorí vám dokážu s úsmevom hodinu počúvať a pritom myslieť na niečo úplne iné, alebo viesť spoločenskú konverzáciu s niekým, kto je im úplne ukradnutý, a pritom dotyčnému dať pocit najdôležitejšieho človeka na svete. To mne bohužiaľ nejde. Nech robím, čo robím, spoločenský úsmev dokážem udržať prvých pár minút, o konverzáciu ani nehovoriac.

Som taká odmalička

Pamätám si, že keď som chodila na základnú školu, všetky spolužiačky sa stále hnalo do nejakých skupiniek a ja bola stranou. Nie preto, že by ma medzi seba nechceli - bolo to presne naopak. Dokonca som zo školy odchádzala treba až štvrť hodiny po ostatných, len aby som mohla ísť domov sama a premýšľať si o svojich veciach.

Kamarátok a kamarátov mám pritom veľa

Len sú každý z úplne inej oblasti - pozbierala som ich postupne na základnej škole, gymnáziu aj na rôznych akciách - a tak sa stretávam vždy s každým zvlášť. Nikdy som nemala nejakú veľkú partiu a vôbec mi to nechýba.
Priateľova rodina je extrémne spoločenská

Môj priateľ je pravý opak

Nie je to síce nejaký "pařmen", ale kamarátov má viacmenej odmala stále rovnaké, veľkú partiu ľudí, ktorá sa neustále rozrastá o "nabalená" partnerov a partnerky. Samozrejme mi nezostalo nič iné, než sa do tejto veľkej takmer rodiny začleniť. Ľudí v nej sú fajn a zas tak veľké problémy mi to nerobí. Nevadí mi, keď Tóno s nimi trávi čas sám svojimi aktivitami, a rovnako tak raz za čas s nimi idem aj ja a bavím sa.

O mnoho horšie je to však s Priateľova rodinou - to je to pravé peklo, s ktorým si neviem rady

Tondo rodičia sú sami o sebe veľmi spoločenskí, hlavne mama, a od začiatku nášho vzťahu mali tendenciu ma zapájať do všetkého, čo sa v ich rodine deje. Bola som z toho v šoku - zatiaľ čo ja predstavila Tondu rodičom až niekedy za pol roka, a to úplne neutrálne a bez akejkoľvek pompy, u Tondy doma som sa musela ukázať už po mesiaci a konali sa okolo toho pomaly vojnové manévre.

No a od tej doby to začalo

V tej rodine neustále niekto niečo oslavuje - a oslavy sú veľké a hromadné, či už ide o narodeniny, meniny, alebo výročie svadby. Nepomáha mi ani to, že môj budúci švagor, teda manžel Tondovy sestry, je extrémne spoločenský typ, ktorý si v takých akciách vyžíva, a tak sa nejako automaticky predpokladalo, že so mnou tu bude rovnaké. Lenže ja taká nie som a trpím.

Viem, že s partnerom si tak trochu beriete aj jeho rodinu, a že určité spoločenské konvencie sú žiaduce

Na druhej strane by podľa mňa nikto nemal nikoho nútiť do niečoho, čo mu nie je blízke. Už niekoľkokrát som sa snažila naznačiť, že na toto nie som, ale môj názor nikoho veľmi nezaujíma. Keď sa jedná o narodeniny rodičov, ok, to beriem, a nechcem Tondo robiť to, aby tam z celého príbuzenstva jediný prišiel bezo mňa a musel to nejako zložito vysvetľovať. Ale prečo by som sa preboha mala zúčastňovať osláv sviatku jeho tety alebo švagra?

Stále sa len niečo oslavuje

Keď na toto došlo naposledy, vzbúrila som sa. Mala som úplne iné plány a on mi navyše oslavu oznámil na poslednú chvíľu. Nekompromisne som povedala, že nikam nejdem, a snažila sa mu svoje dôvody vysvetliť. Nakoniec išiel sám, ale naštvaný ako už dlho nie. "Takže čo si mám vymyslieť, že ti je zle, že máš prácu, že si chorá?" Pýtal sa ironicky.

"Nie, povedz pravdu

Že sa mi jednoducho nechcelo, "uzemnila som ho a dodala:" Nehnevaj sa na mňa, ale ja som proste zvyknutá sláviť len v najužšom okruhu. U vás je to možno inak, ale nemôžeš po mne chcieť, aby som juchala na oslave tvojej tety, keď pre mňa je to v podstate úplne cudzej pani. "Neviem, čo im vtedy nakoniec povedal, tipujem ale, že pravda to nebola.

Ešte viac ma ale štve, ako sa Tondova rodina snaží ma prerobiť k svojmu obrazu a vnucuje už mi veľké oslavy mojich vlastných záležitosťou! Nedávno som mala narodeniny, navyše guľaté. Tondo som jasne povedala, že žiadnu oslavu nechcem, že si spolu zájdeme na večeru a tým to považujem za uzatvorené. Výslovne som mu povedala, nech mi jeho rodičia hlavne nič nedávajú, že tu nič také zatiaľ zavádzať nechcem, keď nie sme ani manželia. Lenže oni trvali na tom, že ma teda aspon pozvú na večeru.

Na oslave vlastných narodenín som vypenil

Nakoniec som pre pokoj súhlasila. Bolo mi prisľúbené, že to naozaj bude večera rodičov a ma s Tondo. Lenže keď som prišla do reštaurácie, bola tam tiež Tondova sestra s manželom a ďalších asi päť ľudí z rodiny. Samozrejme mi všetci dali darčeky a do toho Tondova mama vytiahla tortu a povedala: "Tak, a až dojeme, zájdeme k vám a tam si ho spoločne dáme."

V tej chvíli som videla rude a povedala si, že to takto ďalej nejde

Slušne, ale nekompromisne som im povedala, že za všetko ďakujem, ale že som si vyslovene želala, aby to takto nebolo, a že aj keď to myslí dobre, tak pre mňa je skôr smutné, že nedokážu rešpektovať moje priania a riadia sa tým, čo sa páči im. A že je mi ľúto, ale s žiadnou návštevou som na dnešok nepočítala, v byte máme bordel, ráno vstávam a že slušnosť je návštevu vopred ohlásiť a dohodnúť sa, a nie mi to oznámiť ako hotovú vec, bez toho aby sa ma niekto spýtal, takže žiadny tortu u nás nebude.

Pozerali na mňa, ako keby som snáď niekoho zavraždila

Po zvyšok večera bola pri stole pokazená atmosféra, aj keď všetci pokrytecky robili, že sa nič nestalo. S Tondo sme sa potom doma chytili, ale nakoniec z toho vznikla dlhá debata, kde sme si všetko vyjasnili, a on ma snáď konečne pochopil.

Teraz plánujeme svadbu a viem, že tam sa budem musieť veľa prispôsobiť

Čo o to, to je jeden deň. Lenže potom budem už navždy súčasťou rodiny, kde vrcholom blaha pre všetkých členov je spoločne trávený víkend celého príbuzenstva. Už sa mi o tom dokonca aj snívalo. Vo chvíli, kedy sa narodí nejaké vnúča, je jasné, že u nás niekto bude pečený varený a rovnako tak my budeme musieť navštevovať ostatné. Mám z toho dosť hrôzu a rada by som to brala nejako s humorom, lenže čím viac na tohle myslím, tým väčšiu averziu k tomu všetkému mám.

Som samotárka - a mám sa vydať do spoločenskej rodiny!


Zdieľajte tento článok prostredníctvom sociálnych sietí:

Diskusia a skúsenosti

Pridaj komentár

Pridaj komentár

Povinné položky